Články zo sekcie Články autora
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk
Irvin D. Yalom
Tessa Hadley
Alexander Solženicyn
Shelly Kingová
Bye Bye Blondie
Virginie Despentesová
Amanda Prowseová
Frank Tallis
Jørn Lier Horst
Adam Phillips
Christiane F.
Oliver Sacks
David Lagercrantz
Elena Ferrante
Anne-Marie O'Connorová
A.M. Homesová
Claire Messudová
Patrik Ouředník
Marie Kondo
Ned Beauman
Roger Moorhouse
Éric Faye
Jørn Lier Horst
Irvin D. Yalom
Jamie Quatro
Tomasz Kwaśniewski
Jørn Lier Horst

Najlepší bicykel na svete (1.)

Na konci októbra vydávame knihu britského autora Roberta Penna, ktorá sa v cyklistickom svete hneď po vydaní dočakala veľkého ohlasu. Dejiny cyklistiky sa v nej prelínajú s jeho vlastnými príbehmi a hľadaním ideálnych komponentov, z ktorých skladá svoj výsnívaný bicykel.

Úryvok z prvej kapitoly

V deväťdesiatych rokoch 19. storočia pre mnohých ľudí prišla budúcnosť príliš rýchlo. Toto desaťročie zažilo prvé medzinárodné telefónne spojenia, ťahanice o Afriku, založenie britskej Strany práce, kodifikáciu celosvetových športov a prvú novodobú olympiádu. Bol objavený heroín, rádium a rádioaktivita v uráne. V New Yorku otvorili hotel Waldorf-Astoria, v Paríži hotel Ritz. Durkheim založil sociológiu. Medzníkmi sociálneho myslenia sa stali práva robotníkov či starobné dôchodky. Rockefellerovci a Vanderbiltovci nazhromaždili nepredstaviteľne veľké súkromné majetky. Zrodila sa kinematografia a na svet prišlo röntgenové žiarenie. Vrcholila tvorba Verdiho, Pucciniho, Čajkovského, Mahlera, Cézanna, Gauguina, Moneta, Williama Morrisa, Muncha, Rodina, Čechova, Ibsena, Henryho Jamesa, W. B. Yeatsa, Rudyarda Kiplinga, Oscara Wilda, Josepha Conrada a Thomasa Hardyho. Bolo to neobyčajné desaťročie – vyvrcholenie viktoriánskeho obdobia.

A v srdci toho všetkého bol bicykel. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia bolo v USA približne 150 tisíc cyklistov – bicykel stál zhruba polovicu ročného platu továrenského robotníka. Od roku 1895 bola jeho cena už na úrovni niekoľkotýždennej mzdy a každým rokom pribúdalo okolo milióna nových cyklistov.

Typ bicykla, na ktorom jazdili Butch a Etta, dostal prezývku „bezpečnosť“. Bol prvým moderným bicyklom a vyvrcholením dlhého a neutíchajúceho hľadania dopravného prostriedku poháňaného človekom. „Vynašli“ ho v roku 1885 v Anglicku. O tri roky neskôr dostal nafukovacie pneumatiky, vďaka čomu bol pohodlnejší a začal sa prvý zlatý vek bicykla. Victor Hugo raz napísal: „Môžeme vzdorovať vpádu armád, no nevieme vzdorovať myšlienke, ktorej čas nastal.“ „Evanjelium bicykla“ sa rozšírilo tak rýchlo, že ľudia sa pozastavovali nad tým, ako im mohlo byť niečo také jednoduché neznáme taký dlhý čas.

Z výroby bicykla, ktorá pôvodne začala ako domáca výroba, sa stal veľký, skutočne veľký biznis. Po prvý raz sa začal bicykel vyrábať na montážnych linkách. Jeho konštrukčné návrhy však boli oddelené od výroby a jeho štandardizované súčiastky vyrábali špecializované továrne. Jedna tretina všetkých patentov, ktoré v deväťdesiatych rokoch 19. storočia zaregistroval Patentový úrad USA, súvisela s bicyklom. Vo Washingtone patentový úrad dokonca pre bicykel vyčlenil celú budovu.

Roku 1895 na Stanleyho výstave bicyklov, ktorá bola súčasťou celoročnej priemyselnej výstavy, dvesto firiem v Londýne vystavovalo tritisíc modelov bicykla. Časopis The Cycle oznámil, že v Británii sa ročne vyrobí 800 tisíc bicyklov. Mnohí zámočníci, výrobcovia pušiek a hutníci zanechali svoje živnosti a odišli pracovať do tovární na výrobu bicyklov. Vrcholom jeho výroby bol rok 1896, keď v USA tristo firiem vyrobilo 1,2 milióna bicyklov a z ich výroby sa stala jedna z najväčších oblastí priemyslu v krajine. Najväčšia firma, Columbia, ktorá zamestnávala v Hartforde v štáte Connecticut dvetisíc ľudí, sa chválila tým, že vyrába každú minútu jeden bicykel.

Koncom uvedeného desaťročia sa z bicykla stal užitočný prostriedok osobnej dopravy pre milióny ľudí – ľudský poník. Robotnícka vrstva bola po prvýkrát v dejinách mobilná. Odteraz mohla do práce dochádzať a najímať si prázdne nájomné byty, v dôsledku čoho sa rozširovali predmestia a menila sa mapa miest. Na vidieku bicykel pomáhal rozširovať genofond – v matričných záznamoch novorodencov vo Veľkej Británii z deväťdesiatych rokov 19. storočia sa začínajú objavovať priezviská, ktoré sú veľmi odlišné od priezvisk, ktoré boli po stáročia silno späté s danými vidieckymi sídlami. Všade sa bicykel stal katalyzátorom boja za zlepšenie ciest, doslova dláždil cestu pre osobné motorové vozidlá.

Zdravotné výhody bicykla išli ruka v ruke s chuťou po zdokonaľovaní seba samého, ktorá bola charakteristickou črtou tohto obdobia. Tí istí robotníci, ktorí šliapali do pedálov na ceste do tovární a baní, zakladali telocvičné kluby a spevácke zbory, knižnice a literárne spoločnosti. Počas víkendov spoločne bicyklovali v kluboch. Prepukol priam ošiaľ amatérskych a profesionálnych súťaží. Cyklistické preteky na dráhach alebo velodrómoch sa pre amerického športového diváka stali športom číslo jeden. Arthur A. Zimmerman, jedna z prvých medzinárodných športových hviezd, vyhral ako amatér viac než tisíc pretekov na troch kontinentoch a neskôr v roku 1893, už ako profesionál, získal zlatú medailu na prvých cyklistických majstrovstvách sveta v Chicagu. V Európe sa stala veľmi obľúbenou cestná cyklistika. Historické „klasické“ preteky, napríklad preteky Liége – Bastogne – Liége, sa prvý raz konali v roku 1892 a od roku 1896 sa konajú pravidelne každý rok. Preteky Tour de France odštartovali roku 1903.

Myšlienka rýchlosti v deväťdesiatych rokoch 19. storočia uchvátila najmä Američanov. Rýchlosť pre nich predstavovala znak civilizácie. V oblasti dopravy a komunikácie začali spájať rýchlosť so zjednotením ich rozľahlej krajiny. Na bicykli ho mohli uskutočňovať. Koncom roku 1893 pretekári prekonali na dráhe rýchlosť 60 kilometrov za hodinu. Bicykel, ktorý zatienil klusajúceho koňa, sa stal najrýchlejšou vecou na ceste. V priebehu desaťročí bol následkom technologických zlepšení čoraz ľahší a rýchlejší. V roku 1891 Monty Holbein na londýnskom velodróme Herne Hill vytvoril rekord v 24-hodinovej jazde – najazdil 577 kilometrov. O šesť rokov neskôr Holanďan Mathieu Cordang, fajčiar cigár, najazdil o štyristo kilometrov viac.

Bežný bicykel mal pevne uchytenú kľuku (nemal prevody ani voľnobeh), oceľový rám, nepatrne zapustené tyče, kožené sedadlo a zvyčajne nemal brzdy (brzdili ste otáčaním pedálov dozadu). Cestný model zvyčajne vážil okolo pätnásť kilogramov, pretekárske bicykle niečo pod desať kilogramov – čo je oproti váhe dnešných najlepších pretekárskych cestných bicyklov veľmi veľa. Charles Murphy sa 30. júna 1899 stal najznámejším cyklistom Ameriky – zajazdil za lokomotívou, na fošniach položených medzi koľajnice železničnej trate na Long Islande, jednu míľu za 57,45 sekundy.

Bicykel uspokojil nároky spoločnosti z obdobia fin de siècle na nezávislosť a mobilitu. Bezpečnosť dvoch kolies oslovila nové skupiny: starých aj mladých (modely pre mladých sa predávali od začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia), malých aj nespôsobilých, mužov aj ženy. Po prvýkrát mohol na bicykli jazdiť ktokoľvek. Hromadná výroba a prekvitajúci obchod s ojazdenými bicyklami spôsobili, že si ich mohol dovoliť každý. Ako napísal vtedajší americký spisovateľ Stephen Crane: „Všetko je bicykel.“

Azda najväčší vplyv bicykla sa prejavil v prelomení dosiaľ nepoddajných triednych a rodových bariér. Spoločnosť nevedela vzdorovať demokracii bicykla. H. G. Wells, ktorého jeden z jeho životopiscov označil za „spisovateľa, laureáta cyklistov“, využil vo viacerých svojich románoch bicykel na vykreslenie dramatických spoločenských zmien, ktoré sa odohrali vo Veľkej Británii. V románe Kolesá nádeje, vydanom na vrchole tohto prudkého vzostupu roku 1896, hlavná postava, Hoopdriver*, príslušník nižšej strednej triedy a asistent obchodníka s látkami, ide na cyklistické prázdniny. Tam stretá mladú ženu, príslušníčku vyššej strednej triedy, ktorá opustila domov, aby dala okázalo najavo svoju slobodu – „na bicykli, na vidieku.“ Wells zosmiešňuje britskú triednu štruktúru a poukazuje na to, ako ju bicykel narúša. Na ceste sú si Hoopdriver a mladá dáma rovní. Odev, kluby, kódy, správanie a morálka vtedajšej spoločnosti, zavedené na to, aby posilňovali existujúcu hierarchiu, pri bicyklovaní po vidieckych cestách v Sussexe jednoducho prestali existovať.

Románopisec John Galsworthy napísal:

"Bicykel . . . spôsobil od čias Karola II. oveľa viac zmien v správaní a morálke, než čokoľvek iné . . . Úplne alebo aspoň sčasti ovplyvnil rozkvet víkendov, pevných nervov, silných nôh, drsných výrazov . . . rovnosti pohlaví, dobrého trávenia a profesionálneho zaujatia – dvoma slovami, emancipáciu žien."

Bicykel sa s feministickým hnutím skôr zhodoval, než ho popudzoval. Rovnako znamenal prielom v dlhej vojne za volebné práva žien. Samozrejme, že výrobcovia bicyklov chceli, aby ženy na bicykli jazdili. Modely pre ženy vyrábali už od roku 1819, od čias prvého prototypu bicykla. Bezpečný bicykel však všetko zmenil. Bicyklovanie sa stalo prvou populárnou ženskou atletickou záľubou. Od roku 1893 každý výrobca ponúkal aj dámsky model.

V septembri 1893 Tessie Reynoldsová vyvolala národnú senzáciu, keď prešla na bicykli z Brightonu do Londýna a späť na mužskom bicykli, a mala pri tom na sebe praktický odev – dlhý plášť na vrecovitých nohaviciach, ktoré boli skrátené a upnuté pod kolenami. Znamenalo to prielom v chápaní prijateľnosti praktických šiat pre ženy, ktoré sa ešte vždy bicyklovali v objemných sukniach, korzetoch, v spodničkách, v blúzach s dlhým rukávom a v plášťoch s tesnými golierikmi. Neskôr, v roku 1912, v čase vrcholenia hnutia sufražetiek za občiansku neposlušnosť, sa táto udalosť považovala za prelomovú.

Na cestu okolo sveta na bicykli sa s revolverom vykladaným perleťou v júni 1894 vydala z Bostonu driečne oblečená Annie Londonderryová. Duchaplná, bystrá, charizmatická – ako Becky Sharpová v jej veku – tak zámerne zdvíhala zástavu rovnosti žien. Stala sa vzorom „novej ženy“, čo je americký výraz pre modernú ženu, ktorá sa správa rovnako ako muž. Bicykel, ktorý historik Robert A. Smith nazval „strojom slobody“, sa stal ideálom „novej ženy“.

Susan B. Anthonyová o nej povedala: „Postoj, ktorý zaujíma vo veciach oblečenia, ani prinajmenšom nenaznačuje, že si uvedomovala, že má pri rozhodovaní o sebe rovnaké právo ako muž.“ Ako vtedajšia popredná sufražetka a žena, ktorú preslávilo jej uväznenie za to, že v roku 1872 volila v prezidentských voľbách, to vedela. V rozhovore pre New York Sunday World v roku 1896 povedala:

"Poviem vám svoj názor na bicyklovanie. Nazdávam sa, že pre emancipáciu žien vo svete urobilo oveľa viac, než čokoľvek iné . . . Dalo žene pocit slobody a sebadôvery . . . Vo chvíli, keď nasadá, vie, že nič jej nemôže ublížiť až kým nezosadne zo sedadla, a čím ďalej sa vezie, tým viac sa pred ňou otvára obraz voľnosti, nespútanej ženskosti."

Odvtedy, ako Butch a Sundance odplávali do Južnej Ameriky, si bicykel získal široké uznanie a hlboko zasiahol do spoločenských pomerov. Za desaťročie sa bicyklovanie zmenilo. Zo snobskej oddychovej činnosti, ktorou sa zaoberala výlučne úzka menšina bohatých, športovo založených mužov, sa stal veľmi obľúbený spôsob prepravy ľudí na celom svete. A je ním dodnes.

Bicykel je patrí medzi najväčšie objavy ľudstva – jeho význam je na rovnakej úrovni ako tlačiarenský lis, elektrický motor, telefón, penicilín, či celosvetová internetová sieť. Naši predkovia si mysleli, že je jedným z ich najväčších úspechov. Dnes je táto predstava znovu populárna, kultúrne postavenie bicykla opäť stúpa. Čoraz viac sa stáva súčasťou západnej spoločnosti – prostredníctvom mestskej infraštruktúry, dopravnou politikou, nárokom na životné prostredie, charakterom cyklistického športu a spôsobom trávenia voľného času. V skutočnosti sa dnes ticho hovorí o tom, že by sme mohli žiť v dobe úsvitu nového zlatého veku bicykla.

(c) Robert Penn, slovenský preklad jeho knihy vychádza pod názvom Najlepší bicykel na svete na konci októbra

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť