Zygmunt Miłoszewski
Lena Andersson
Foto: Sergio Larrain
Roberto Bolaño
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk
Irvin D. Yalom
Tessa Hadley
Alexander Solženicyn
Shelly Kingová
Bye Bye Blondie
Virginie Despentesová
Amanda Prowseová
Frank Tallis
Jørn Lier Horst
Adam Phillips
Christiane F.
Oliver Sacks
David Lagercrantz
Ned Beauman
Elena Ferrante
Anne-Marie O'Connorová
A.M. Homesová
Claire Messudová
Patrik Ouředník
Marie Kondo
Ned Beauman
Roger Moorhouse
Éric Faye
Jørn Lier Horst
Irvin D. Yalom

SuperFreakonomics: Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom

Zaber z filmu Princesas

„Prečo tak strmo klesli ceny prostitútok? Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám. Kniha vychádza 1. novembra.

(úryvok)

Aj napriek všetkému pokroku, ktorý ženy dosiahli na pracovnom trhu 21. storočia, by na tom bola typická žena lepšie, keby sa predvídavo narodila ako muž. Nájde sa však jeden segment pracovného trhu, ktorému vždy dominovali ženy: prostitúcia.

Jej obchodný model je postavený na jednoduchom predpoklade. Od nepamäti chceli muži na celom svete viac sexu, než mohli dostať zadarmo. To nevyhnutne vedie k ponuke žien, ktoré sú za správnu cenu ochotné uspokojiť tento dopyt.

V dnešnej dobe je prostitúcia v Spojených štátoch ilegálna, hoci sa nájdu výnimky a vymáhanie zákazu prostitúcie je ťažkopádne. Krátko po vzniku Spojených štátov sa ľudia nad prostitúciou pohoršovali, nebola však kriminalizovaná. Obdobie umiernenosti skončilo v ére pokroku, datujúcej sa zhruba od deväťdesiatych rokov 19. storočia až do dvadsiatych rokov nasledujúceho storočia. Verejnosť bola pobúrená „bielym otroctvom“, tým, že tisíce žien väznili proti ich vôli a museli sa prostituovať.

Ako sa ukázalo, problém bieleho otrokárstva sa veľmi zveličoval. Skutočnosť však bola azda ešte hrozivejšia: ženy k prostitúcii nik nenútil, v podstate sa pre ňu rozhodli samy. Pred prvou svetovou vojnou uskutočnilo ministerstvo spravodlivosti prieskum v 310 mestách v 26 štátoch únie so zámerom zrátať počet prostitútok v Spojených štátoch: „Dospeli sme ku konzervatívnemu číslu dvestotisíc. Približne toľko žien slúži v armáde neresti."

V tom čase žilo v Amerike 22 miliónov žien vo veku od 15 do 44 rokov. Ak sa spoľahneme na pravdivosť údajov ministerstva spravodlivosti, potom sa prostitúciou živila každá stodesiata žena v tomto vekovom rozmedzí. Najväčší, až 85 percentný podiel, však tvorili ženy vo veku od 20 do 30 rokov. V tejto vekovej skupine bola prostitútkou každá päťdesiata Američanka.

Obzvlášť silný trh bol v Chicagu, v ktorom bolo viac než tisíc známych nevestincov. Chicagský starosta zostavil Zvláštnu komisiu na potláčanie neresti zloženú z náboženských vodcov, zástupcov mesta, školských, právnych a zdravotníckych inštitúcií. Len čo si títo ctihodní občania namočili ruky, uvedomili si, že čelia ešte úplatnejšiemu nepriateľovi ako je sex: ekonómii.

„Vari sa možno čudovať,“ konštatovala komisia, „že dievča, ktoré si manuálnou prácou zarobí iba 6 dolárov týždenne, radšej predá svoje telo za 25 dolárov, len čo sa dozvie, že je po takýchto ženách dopyt a muži sú im ochotní toľko zaplatiť?“ Chicagská komisia pritom pripustila, že 25 dolárová týždenná sadzba bola zrejme absolútne minimum, čo miestne prostitútky zarábali.

(...)

Typická chicagská pouličná prostitútka pracuje 13 hodín týždenne a za ten čas vykoná desať sexuálnych aktov, pričom jej priemerná hodinová sadzba je približne 27 dolárov. Za týždeň zarobí zhruba 350 dolárov. Do tejto sumy sa počíta aj 20 dolárov, ktoré prostitútka v priemere ukradne svojim zákazníkom a do úvahy sa berie aj skutočnosť, že niektoré prostitútky berú namiesto peňazí drogy – zvyčajne crack alebo heroín, dostávajú ich zvyčajne so zľavou. Spomedzi všetkých žien podieľajúcich sa na Venkateshovom výskume bolo až 83 percent drogovo závislých.

Mnohé ženy mali aj iné pracovné aktivity, za prostitúciu však dostávali približne štyrikrát viac. Hoci sa zárobok zdá byť vysoký, nie je to až také ružové, keď zvážite problémy spojené s touto prácou. Za rok zažila bežná prostitútka z Venkateshovej štúdie na vlastnej koži tucet násilných incidentov. Minimálne tri zo 160 zúčastnených prostitútok počas štúdie zomreli. „Sexuchtiví chlapi sú násilní hlavne vtedy, keď sa im nepodarí dosiahnuť vyvrcholenie alebo nedostanú erekciu,“ vraví Venkatesh. „Cítia sa zahanbení a v hlave im behajú myšlienky typu ‘som pre teba príliš veľký chlap’ alebo ‘si pre mňa príliš škaredá’. Potom chcú samozrejme svoje peniaze späť a nie je múdre dohadovať sa s niekým, kto práve stratil mužnosť.“

Platové zvýhodnenie dnešných prostitútok navyše nesiaha ani po členky tomu, ktoré si užívali aj tie najlacnejšie prostitútky pred sto rokmi. V porovnaní s nimi dnes pracujú takmer zadarmo.

Prečo sa príjmy prostitútok za ten čas prepadli tak hlboko?

Preto, lebo drasticky klesol dopyt. Nehovoríme o poklese dopytu po sexe. Ten je stále v kurze. Ale prostitúcia, ako aj iné odvetvia, je veľmi citlivá na konkurenciu.

Kto je teda najväčším konkurentom prostitútok? Zjednodušená odpoveď znie: každá žena, ktorá je ochotná poskytnúť mužovi sex zadarmo.

Nie je žiadne tajomstvo, že v ostatných desaťročiach sa sexuálne mravy výrazne zmenili. Ešte pred sto rokmi spojenie „príležitostný sex“ neexistovalo (už nehovoriac o „priateľskom sexe“). Mimomanželský sex sa hľadal oveľa ťažšie a postihy zaň boli oveľa tvrdšie, než sú dnes.

Predstavte si mladého muža, ktorý práve skončil vysokú školu, nie je pripravený sa usadiť, ale chce si sexuálne užiť. Pred niekoľkými desaťročiami by najpravdepodobnejším riešením bola prostitúcia. Hoci nebola legálna, dala sa ľahko vyhľadať a riziko zatknutia bolo nepatrné. Z krátkodobého hľadiska síce bola drahá, no vzhľadom na dlhodobý prínos bola výhodná, lebo neobnášala potenciálne riziko nákladov spojených s nechceným tehotenstvom, či nutnosť sľúbiť vernosť pred oltárom. Minimálne 20 percent Američanov narodených medzi rokmi 1933 až 1942 prežilo svoj prvý sexuálny styk práve s prostitútkou.

Predstavte si toho istého mladého muža o dvadsať rokov neskôr. Posun v sexuálnych mravoch mu poskytne oveľa viac príležitostí na bezplatný sex. V tejto generácii prichádza o panictvo s prostitútkou už len 5 percent mužov. Pritom nie je pravda, že by sa on a jeho kamaráti šetrili na obdobie po svadbe. Viac ako 70 percent mužov v tejto generácii malo sex ešte pred tým, než sa oženili. V predchádzajúcej generácii to bolo len 33 percent.

Predmanželský sex sa tak stal výhodnou náhradou za prostitúciu. A s poklesom dopytu po platenom sexe šli dole aj príjmy ľudí, ktorí ho poskytovali.

Keby bola prostitúcia typickým priemyselným odvetvím, možno by si bola najala lobistov, aby bojovali proti neoprávnenému vstupu predmanželského sexu na trh s voľnou láskou. Sex pred svadbou by sa snažili násilne kriminalizovať, alebo, keď už nič iné, tak aspoň dosiahnuť jeho zdanenie. Keď začali americkí oceliari a producenti cukru pociťovať konkurenčný tlak zo strany lacnejších výrobkov z Mexika, Číny alebo Brazílie, prinútili federálnu vládu uvaliť clá, ktoré chránili ich domácu produkciu.

Bohužiaľ, prostitúcii ako odvetviu chýba zanietený obhajca a na rozdiel od producentov cukru a ocele má vo washingtonských mocenských kuloároch len malý vplyv. Napriek tomu treba podotknúť, že s vysokopostavenými vládnymi úradníkmi nadviazala početné konexie. To vysvetľuje, prečo sa osud tohto odvetvia tak kruto zmieta v búrlivom vetre voľného trhu.

(...)

Pre tunajšie prostitútky je jednoznačne najslabším dňom pondelok. Piatky sú zase najrušnejšie, no počas sobotňajšej noci obvykle zarobia o 20 percent viac ako v piatok.

Prečo nie je najrušnejší deň v týždni zároveň najziskovejším? Pretože to, čo má najväčší vplyv pri prostitútkinej cenotvorbe, je konkrétna služba, ktorú bude musieť vykonať. A sobotňajší zákazníci, z nejakého nešpecifikovaného dôvodu, s obľubou vyhľadávajú drahšie služby. Pozrite si prehľad štyroch rozdielnych sexuálnych služieb, ktoré prostitútky bežne vykonávajú (služba – priemerná cena):

manuálna stimulácia – 26,70 dolára

orálny sex – 37,26 dolára

vaginálny sex – 80,05 dolára

análny sex – 94,13 dolára

Je zaujímavé, že sa cena orálneho sexu postupom času v porovnaní s „normálnym“ pohlavným stykom prudko prepadla. V dobe Everleigh Clubu platili muži za orálny sex dvojnásobok alebo trojnásobok, no teraz stojí ani nie polovicu ceny bežného pohlavného styku. Prečo?

Orálny sex znamená pre prostitútku nižšie náklady, lebo eliminuje možnosť otehotnenia a znižuje riziko pohlavne prenosných chorôb. (Takisto poskytuje to, čo jeden expert z oblasti verejného zdravotníctva označil za „ľahký útek“, pretože prostitútka môže rýchlo utiecť pred políciou alebo násilníckym zákazníkom). Orálny sex však tieto výhody poskytoval vždy. Čo sa v minulosti podpísalo pod takú vysokú cenovú prirážku?

Najlepšou odpoveďou bude konštatovanie, že sa orálny sex považoval za tabu a jeho vykonávanie obnášalo patričnú daň z pridanej hodnoty. V tom čase bol zvrátený, hlavne medzi veriacimi, pretože uspokojoval sexuálnu potrebu bez možnosti reprodukcie. Everleigh Club z tohto tabu samozrejme s potešením profitoval. Klubový lekár dokonca orálny sex zanietene schvaľoval, lebo podniku prinášal vyššie zisky a bol šetrnejší voči motýlikom.

Ako sa menili postoje spoločnosti padali ceny, čo odrážalo novú realitu. Posuny v preferenciách sa netýkali len prostitúcie. Medzi americkou mládežou rastie popularita orálneho sexu, zatiaľ čo počty pohlavných stykov a tehotenstiev poklesli. Niekto by to mohol označiť za zhodu okolností (alebo ešte niečo horšie), my tomu ale hovoríme ekonómia v praxi.

(...)

Vráťme sa späť do Chicaga. V elegantnej štvrti vzdialenej len pár kilometrov od miesta, kde pracujú pouličné prostitútky, býva osoba, ktorá sa ako žena narodila, ženou zostala a zarába viac peňazí, než kedy považovala za možné.

Vyrastala vo veľkej a do značnej miery dysfunkčnej rodine. Pochádza z Texasu a odišla z domu, aby vstúpila do armády. Vyškolila sa ako elektrotechnička, pracovala na výskume a vývoji navigačných systémov. Keď sa po siedmych rokoch vrátila do civilu, začala pracovať ako programátorka pre jednu z najväčších svetových spoločností. Dostávala slušný päťciferný ročný plat a vydala sa za hypotekárneho makléra, ktorého ročný plat mal dokonca šesť cifier. Jej život bol synonymom úspechu, ale tiež... veľkej nudy.

Rozviedla sa (manželstvo bolo bezdetné) a presťahovala sa späť do Texasu, sčasti aj preto, aby sa postarala o chorého príbuzného. Znova pracovala ako počítačová programátorka, opätovne sa vydala, ale aj toto manželstvo stroskotalo.

S kariérnym rastom to nebolo o nič lepšie. Bola bystrá, šikovná, technicky nadaná a zhodou okolností aj atraktívna, priateľská blondína s nádhernými krivkami. Jej prednosti si ľudia vo firme vždy veľmi cenili. Nebavilo ju však tvrdo pracovať. A tak sa z nej stala sólo podnikateľka v odbore, v ktorom jej stačí odpracovať do týždňa desať až pätnásť hodín, no i tak zarobí päťkrát viac ako v predchádzajúcom zamestnaní. Volá sa Allie a je prostitútkou.

K tomuto remeslu sa dostala náhodou, alebo možno len vďaka pochabému pokusu. Pochádza zo zbožnej rodiny južanských baptistov a jej výchova bola, ako uvádza, „veľmi puritánska“. Taká ostala aj v dospelosti. „Poznáte to, súťaž o najlepší trávnik mesiaca, nanajvýš dve pivá za večer a nikdy nie pred siedmou.“ Nakoľko už bola rozvedená, začala navštevovať internetové zoznamky. Muži sa jej predsa páčili a sex mala tiež rada. Zo žartu si v profile uviedla, že je „profesionálnou spoločníčkou“. Spätne si spomína, že ten nápad dostala spontánne. „Len tak mi napadlo, že to tam napíšem a vyčkám, čo sa stane,“ povedala nám.

Počítač okamžite zaplavili prichádzajúce odpovede. Bolo to ako prílivová vlna. „Prichádzalo ich toľko, že som musela začať klikať minimalizovať, minimalizovať, minimalizovať, aby som to vôbec stihla!

S jedným mužom si dohodla schôdzku v hoteli v bežný pracovný deň o druhej poobede. Stretnúť sa mali pri juhovýchodnom rohu hotelového parkoviska. Prišiel na čiernom mercedese. Allie ani netušila, koľko si má zapýtať. Asi 50 dolárov, pomyslela si.

Bol to zubár, fyzicky príjemný, ženatý a nekonečne milý. Po príchode na izbu sa Allie nervózne vyzliekla. Na podrobnosti o samotnom sexe si už nespomína (hovorí, že tie chvíle sú zahalené v hustej hmle), ale pamätá si, že „to nebolo nič výstredné“.

Keď skončili, muž položil na stolík nejaké peniaze. „Ešte si to nikdy predtým nerobila, však?“ spýtal sa.

Allie zaklamala, ale zbytočne.

„Dobre,“ povedal, „musíš na to ísť takto.“ Začal jej dávať rady do života: musí byť opatrnejšia, nemala by sa s cudzincami schádzať na parkovisku, o svojich klientoch by si mala zistiť niečo vopred.

„Vďaka nemu to bolo dokonalé prvé rande,“ hovorí Allie. „Dodnes som mu za všetko veľmi vďačná.“

Keď odišiel z izby, Allie spočítala hotovosť na stolíku – dvesto dolárov. „Celé roky som to robila zadarmo a tak skutočnosť, že mi niekto dá čo len jeden cent... nuž, bol to šok.“

Okamžite ju začalo lákať živiť sa prostitúciou na plný úväzok, ale bála sa, že by to zistila jej rodina alebo známi. Preto s tým začala pomaly a stretávala sa hlavne s mužmi mimo mesta. Okresala počet hodín strávených programovaním, ale aj tak ju normálna práca ubíjala. V tom momente sa rozhodla presťahovať do Chicaga.

Áno, do veľkého mesta, ktoré na Allie pôsobilo zastrašujúcim dojmom. Avšak, na rozdiel od New Yorku alebo Los Angeles, bolo dostatočne slušné na to, aby sa v ňom južanské dievča cítilo ako doma. Vytvorila si webstránku (jej počítačové znalosti prišli veľmi vhod!) a pomocou metódy pokus-omyl zistila, ktoré stránky inzerujúce erotické služby jej pomôžu prilákať tých správnych zákazníkov a ktoré sú len stratou peňazí.

Prevádzkovať biznis samostatne obnášalo viacero výhod - hlavnou bolo, že sa s nikým nemusela deliť o zisk. V minulosti by zrejme Allie pracovala pre niekoho ako sestry Everleighové, ktoré dievčatám štedro platili, ale samé si z koláča odkrojili dostatočne veľký kus na to, aby sa poriadne nabalili. Internet umožnil Allie byť svojou vlastnou madame a hromadiť všetko bohatstvo pre seba. O famóznej schopnosti internetu „odbúrať medzičlánok“, čiže preskočiť agenta alebo sprostredkovateľa, v odvetviach ako napr. cestovný ruch, obchod s realitami, poisťovníctvo či predaj akcií a dlhopisov, sa už toho popísalo veľa. Sotva však existuje trh, ktorý by bol pre zrušenie prostredníkov vhodnejší ako luxusná prostitúcia.

Nevýhodou bolo, že si Allie musela sama overovať potenciálnych klientov a nemala sa na koho obrátiť, ak by ju chcel niekto zbiť alebo oklamať. Našla však šikovné riešenie, ktoré bolo veľmi jednoduché a šikovné. Keď s ňou nový klient nadviazal cez internet kontakt, nedohodla si s ním schôdzku, kým si nezistila jeho skutočné meno a číslo telefónu do práce. V deň schôdzky mu potom ráno len tak, mimochodom zavolala a vzrušene oznámila, ako veľmi sa teší na stretnutie.

Takýmto telefonátom dala najavo, že vie, kde klienta hľadať a v prípade, že by sa zachoval nekorektne, môže rátať s tým, že ho bude hľadať v práci. „Nikto nebaží po scéne s bláznivou štetkou,“ usmieva sa. Doteraz musela Allie po tejto taktike siahnuť len raz, keď jej klient zaplatil falošnými bankovkami. Keď zavítala do jeho kancelárie, veľmi rýchlo vyrukoval s pravými peniazmi.

Keď začala v Chicagu s tristodolárovou hodinovou sadzbou, dopyt ju takmer prevalcoval. Zobrala toľko klientov, koľko len bolo fyzicky možné, pričom pracovala približne tridsať hodín týždenne. Týmto tempom pracovala pokiaľ nesplatila auto a nevytvorila si finančnú rezervu. Potom však pracovné nasadenie okresala na pätnásť hodín týždenne.

Aj tak jej ale vŕtalo v hlave, či hodina jej času nemá vyššiu hodnotu ako 300 dolárov. V tom čase predstavoval jej ročný zárobok pri pätnásťhodinovom pracovnom týždni viac než dvestotisíc dolárov v hotovosti.

Časom zvýšila hodinovú sadzbu na 350 dolárov. Očakávala pokles dopytu, no nestalo sa tak. Preto o pár mesiacov neskôr zvýšila cenu na 400 dolárov. Ani vtedy však dopyt výrazne nepoklesol. Zamrzelo ju to, očividne sa celý čas predávala pod cenu. No mohla s pomocou nepatrnej cenovej diskriminácie strategicky využiť úpravy v cenníku. Obľúbeným klientom účtovala pôvodnú cenu, zatiaľ čo menej obľúbeným povedala, že nová sadzba je štyristo dolárov. Keď sa voči tomu ohradili, aspoň mala po ruke šikovnú výhovorku, prečo s nimi končí. O nových zákazníkov predsa nikdy nebola núdza.

Netrvalo dlho a pristúpila k ďalšiemu zdražovaniu – na 450 dolárov za hodinu. O päť mesiacov neskôr to už bolo 500 dolárov. V priebehu niekoľkých rokov zdvihla Allie cenu o 67 percent, no nezaznamenala v podstate žiadny pokles dopytu.

Keď zvyšovala ceny, natrafila na ďalšiu prekvapivú vec: čím viac si účtovala, tým menej skutočného sexu praktizovala. Pri cene 300 dolárov za hodinu mala objednaných množstvo jednohodinových stretnutí, pričom každý zákazník si chcel užiť čo najviac. Pri hodinovej sadzbe 500 dolárov však šlo skôr o večeru a posedenie pri víne. „Štvorhodinová schôdzka s večerou, zavŕšená dvadsaťminútovým sexom,“ hovorí, „hoci som bola stále to isté dievča, mala oblečené tie isté šaty a konverzovala na rovnakej úrovni, ako keď som si účtovala 300 dolárov.“

Myslela si, že sa azda jej zisk dá zdôvodniť silnou ekonomikou v rokoch 2006 a 2007, ktoré boli veľmi výnosné pre mnohých bankárov, právnikov a developerov, s ktorými sa stýkala. Allie však zistila, že tí, ktorí si kupovali jej služby, neboli väčšinou, ekonomicky vyjadrené, citliví na cenu. Zdalo sa, že dopyt po sexe je relatívne nezávislý od ekonomiky.

Aj napriek všetkému, čo sme spomenuli, sa už Allie začala obzerať po zadných dvierkach. V čase nášho stretnutia mala cez tridsať rokov a hoci bola naďalej atraktívna, uvedomovala si, že komodita, ktorú ponúka, nebude čerstvá navždy. Ľutovala staré prostitútky, ktoré, rovnako ako starnúci atléti, nevedeli, kedy prestať (jeden taký atlét, ktorý sa neskôr dostal do basebalovej siene slávy, robil Allie návrhy počas jej dovolenky v Južnej Amerike. Nevedel, že je profesionálka. Odmietla ho, lebo si nechcela kaziť dovolenku prácou).

Takisto ju už zunovalo viesť život v utajení. Začala sa preto obzerať po novej práci. Získala licenciu na obchodovanie s nehnuteľnosťami. Boom na trhu s nehnuteľnosťami bol v plnom prúde a prechod zo starého zamestnania do nového sa zdal byť celkom jednoduchý, nakoľko obidve umožňovali flexibilný rozvrh pracovných aktivít. Rovnaký nápad však dostalo aj veľa iných ľudí. Latka pre vstup do sveta realitných maklérov klesla tak nízko, že každý náznak boomu okamžite pritiahne more kadejakých nových maklérov – za posledných desať rokov sa počet členov Národnej asociácie realitných maklérov zvýšil o 75 percent. V dôsledku toho klesá priemerný príjem v tomto odvetví. Navyše sa Allie zhrozila, keď zistila, že by polovicu svojej provízie musela odovzdávať agentúre. To je predsa oveľa viac, než by si bol zapýtal akýkoľvek pasák!

Nakoniec si Allie uvedomila, čo chce skutočne spraviť: vrátiť sa na vysokú školu. Zužitkuje všetko, čo sa doposiaľ pri svojom podnikaní naučila a, pokiaľ pôjde všetko dobre, uplatní novonadobudnuté poznatky v nejakom povolaní, v ktorom bude zarábať nehorázne vysokú sumu aj bez toho, aby sa musela fyzicky príliš namáhať.

Ktorý študijný odbor si vybrala? Ekonómiu, čo iné.

(c) Steven D. Levitt, Stephen J. Dubner: SuperFreakonomics

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia