Cul[t]ure

Čo za temné sily to vyčíňajú v nemeckej dedinke Eichwald a rušia pokojný harmonický život jej obyvateľov tesne pred vypuknutím 1. svetovej vojny? To je otázka, ktorú si kladie najnovší film Michaela Hanekeho ocenený Zlatou palmou, cenou Fipresci, Zlatým glóbusom a kandidujúci na Oscara.

Kolobeh striedania ročných období, dňa a noci, života a smrti, dialógov, ktoré vždy znova zmĺknu v tichu a prehlušia vravu hlasov, aby bolo lepšie počuť padať sneh. Aj to je architektúra filmu Dych (2007) juhokórejského režiséra Kim Ki-duka, ktorý zavítal už aj do našich kín.

Udeľovanie Zlatých glóbusov tento rok moderoval britský komik Ricky Gervais. Tých, ktorí jeho trápno-suchý humor poznajú, nedostal svojím výkonom nijako významne do kolien. Trápne a smutno začalo byť slovenskému divákovi až keď sa pozrel na zoznam ocenených televíznych titulov a hľadal medzi nimi seriály známe aj z našich malých obrazoviek.

Plány sú narysované, lokalita vybraná a základy vykopané. Zdanlivo je rozhodnuté – tu bude naveky stáť pamiatka na chvíľu zastavenú v čase. Budova je však nevypočítateľná. Žije, mení sa a rozpráva príbeh. Trinásť takýchto príbehov prináša architekt Edward Hollis vo svojej knihe Tajný život budov.

My name is Hubert. Hubert Bonisseur de la Bath. Aj takto by sa mohol predstavovať Agent 117, francúzsky kolega britského filmového špióna z MI6. To by sa samozrejme ale musel naučiť po anglicky, a to mu jeho národná hrdosť asi nikdy nedovolí.

Ako prvý príspevok nášho nového „Filmového klubu“ prinášame plnú verziu amerického dokumentu Who Killed the Electric Car?, ktorý v čase svojho vzniku (2006) vyznieval dosť beznádejne. Len o tri roky neskôr je však všetko inak.

V slovenských reáliách vnímame metro skôr v spojení s nekonečným zápasom o skvalitnenie dopravy v našom hlavnom meste. Pre filmárov to ale bol a stále aj je zaujímavý a inšpiratívny kultúrny fenomén.

Čo môže byť lacnejšie ako utrieť si zadok národnou vlajkou? Holandská divadelná dvojica Walter Bart a Matijs Jansen dáva na túto otázku svojráznu ale jasnú odpoveď. „Máte tu krásne dievčatá a lahodné pivo“ konečne znie urážlivo.

Kasový trhák od Mika Leigha? Pred niekoľkými rokmi by filmoví kritici pri vyslovení tejto vety len nechápavo krútili hlavou. Vyzerá to však naozaj tak, že na lístky na najnovší, cenami ovešaný film tohto britského režiséra s názvom Happy-Go-Lucky sa bude stáť v dlhých radoch.

Väčšina kritikov na tohtoročnom festivale v Cannes sa zhodla na tom, že nový film dánskeho režiséra Larsa von Triera Antikrist je výplodom chorého človeka. Čo je na ňom choré? Zvrátené? A nakoľko chorému režisérovi poslúžil ako terapia?