Ako vampíri prichádzajú o panictvo

Vampírska sága Súmrak sa chýli ku koncu. Snaha spraviť Úsvit 1 požívateľný aj pre ľudí, ktorí nepoznajú tetralógiu Stephenie Meyerovej, podľa ktorej bola natočená, je dojemná, predpokladá sa však, že väčšinu divákov budú tvoriť práve fanúšikovia literárnej predlohy. Už v prvý deň uvedenia do kín sa začínali rady pred pokladnicami zapĺňať dychtivými školáčkami so zvlhnutými očami. Dospievanie je ťažké: problémy s pleťou, chlapcami, rodičmi a stáleprítomná neistota. Zdá sa, že pre toto publikum je Súmrak hojivou náplasťou na skutočný život.

Zatiaľ čo doposiaľ sa tvorcovia filmovej podoby držali pravidla čo kniha to film, štvrtú a poslednú časť ságy sa rozhodli rozložiť na dva diely. Režisér Bill Condon (Oskar za scenár k filmu Bohovia a monštrá) to odôvodňuje množstvom dejových zvratov, ktoré by sa jednoducho do jedného filmu nevtesnali. Výsledok mu, bohužiaľ, nedal za pravdu: stojedenásť minút Úsvitu 1 je povypchávaných zbytočnou vatou a na mnohých miestach pôsobí ako nenáročný hudobný videoklip. Distribučné spoločnosti tvrdia, že Úsvit 1 je kultúrnym fenoménom. Fenomenálny je však predovšetkým biznis, ktorý zo štvrtotriednej (a to je ešte láskavé hodnotenie) predlohy a jej filmového spracovania dokázali zodpovední vyťažiť.

Dôležité je ako

Aj v tejto sezóne sa pozornosť upriamuje na tínedžerku Bellu (Kristen Stewart) a jej vampírského snúbenca Edwarda Cullena (Robert Pattinson). Približne prvú hodinu prebieha všetko nadmieru idylicky: romantická svatba, medové týždne a svadobná noc,na ktorú mnohí fanúšikovia filmu tak netrpezlivo čakali. Potom sa harmonická selanka náhle končí a dej začína byť tehotný neznámou, temnou hrozbou, ktorá však nakoniec vyprchá do stratena. Aj občasné výlety kamerou do vlkodlačej svorky končia nepresvedčivo.Vlci, ktorí zavýjajú evidentne nehryzú. Dynamika deja a skupín v jeho ohnisku – vlkodlakov a vampírov - prepadáva na celej čiare a divák rozmýšľa, čo všetko by sa dalo spraviť, keby sa Condon aspoň trochu snažil posunúť sa za hranicu filmu prístupného pre mládež od dvanástich rokov. Hororový potenciál by totiž scenár určite zniesol. Trochu krvi, nejaká pohľadná morbiditka a Edward a Bella by mali konečne pádnejší dôvod na kyslý a strápený výraz a lucídnejší diváci by mali dôvod nezaspávať.

Filmu treba mnohé prepáčiť predovšetkým preto, že je spravodlivé hodnotiť ho aj z hľadiska knižnej predlohy. Tá je všetko iné len nie literárne veľdielo. Naivita a pátos deja preto neprekvapujú, každý, kto prečítal čo i len jeden Meyerovej román pochopí, že filmári sa skutočne snažili. Prekvapujúce sú naopak (opäť) katastrofálne, na niektorých miestach až komické výkony hercov. Výnimkou je možno Kristen Stewart. Divák si ju bude pamätať aj z milých, menej nápadných filmov, ktorým sa na Slovensku nedostalo takmer žiadnej pozornosti (Speak z roku 2004, Cake Eaters z roku 2007).

Limonádový Eddie

Je zbytočné rozpisovať sa, kvôli čomu vampíri fascinujú ľudí už od nepamäti. Meyerovej knihe sa dostalo toľko nezaslúženej pozornosti, akoby táto mormónska spisovateľka bola prvou, kto sa zaoberá mýtom o nemŕtvych. Jedno prvenstvo jej však uznať treba. Pred ňou sa hádam nikto nepokúsil týchto fiktívnych predátorov moralizovať. Dobrý vampír, navyše vampír-panic, ktorý chce počkať s prvým sexom až do svadby – to bol naozaj bizarný nápad. Vampíri na filmových plátnach a stránkach kníh takmer vždy sršali erotikou, nebezpečenstvom, vášňou a dobrodružstvom. Či už to bola biblická Lilith, charizmatická Chrystabel, transylvánsky gróf Dracula či Tolstého Upír. Ani jeden z nich nie je ako Cullenovci.

Abstinenti z mestečka Forks nie sú jedinými filmovými vampírmi, ktorí v súčasnosti slávia úspech, hoci možno najotravnejšími. Viac pobavenia sľubuje seriál stanice HBO True Blood, ktorý je vtipný, sexy a... je pre dospelých. Ešte lepšie spravíte, ak stavíte na britské spracovanie vampirizmu v seriáli BBC Being Human, ktorý taktiež nesklame. Sladký Eddie v porovnaní s výborne živenými kolegami z týchto oddychových, no pôvabných dielok ťažkým spôsobom prehráva.

Rozprávka o dobrom vampírovi a ešte lepšom vlkodlakovi si získala milióny fanúšikov po celom svete. Ak nechceme úplne stratiť vieru v aspoň aký-taký znesiteľný literárny a filmový vkus mládeže, treba veriť, že je za tým niečo podprahové. Populárny francúzsky psychiater Stéphane Clerget tvrdí, že abstinujúci vampíri si získali mladých práve etikou a morálkou. Je možné, že by dorast po desaťročia prahnutia po erotike, po zakázanom a nebezpečnom začal túžiť po usporiadanej rodine s pevným kódexom správania, ohľaduplnom, slušnom partnerovi a monogamnej láske až za hrob? Ak áno, tak potom Meyerová, ktorá sa aktívne podieľala aj na tvorbe Úsvitu 1, trafila presne a neomylne tep doby.

Už sme si zvykli na osudové ženy, ktoré oplývajú iróniou a sarkazmom, alebo aspoň fatálnou psychickou chorobou, ktorá z nich robí tragické divožienky. O najhlbších emóciach sa často nevraví (s vážnou tvárou) už ani na striebornom plátne, nieto ešte v reálnom živote. Úsvit 1 stavil na takmer zabudnutý žáner, aspoň čo sa týka veľkého filmu – na melodrámu. Tým sa vracia k hollywoodskym prvopočiatkom, ktoré sa niesli v znamení veľkých lások, veľkých slov a veľkých giest. Patrili k tomu samozrejme aj veľkí herci a herečky, človek však nemôže mať všetko.

Skrátená verzia článku vyšla v denníku Sme