Black Swan je čiastočne melodramatický, čiastočne hororový príbeh odohrávajúci sa v uzavretom svete baletu. Rivalita medzi sólistkami, túžba po večnej mladosti, neúprimnosť a neexistencia reálnych vzťahov, disciplína hraničiaca s mučením obmedzujú možnosti nového a invenčného filmového zobrazenia. Aronofsky sa preto viac sústredí na konkrétnu postavu a jej osobnosť. Primabalerínu Ninu.

Nina, ktorú nie veľmi presvedčivo stvárnila Natalie Portman, dostane úlohu Bielej labute v Čajkovského Labuťom jazere. Choreograf nového spracovania tejto klasiky klasík ju vyberie, pretože je stelesnením nevinnej a krehkej Bielej labute. Nina však musí odtancovať aj svoje dvojča – Čiernu labuť, ktorá by mala byť jej protikladom, ktorý v sebe musí objaviť a preskúmať.

Príležitosť pre Ninu aj Natalie

Natalie Portman podobne ako Mickey Rourke v Aronofskeho predchádzajúcom filme Wrestler hrá vlastne samú seba – relatívne talentovaná mladá herečka, detská hviezda (Léon Luca Bessona), napriek tomu však nivelizovaná na postavu princeznej v Star Wars neustále čaká na svoju príležitosť stať sa skutočnou hviezdou. Aj v Black Swan musí dokázať, že je dokonalá baletka, ktorá má schopnosť zmeniť sa – dospieť. Cena je však privysoká.

Aronofsky sa aj tu vrátil ku klišé – k téme dvojníka, schizofrénie, radikálnej hranici medzi bielym a čiernym. Okrem toho, že Ninu strašia vlastní démoni a vidiny je obklopená dvojníčkami – Beth, baletka, ktorú v súbore nahrádza, kedysi obdivovaná choreografmi a publikom – dnes hororovo pôsobiaca troska, ktorá končí v nemocnici. Kariéra baletky je krutá a krátka. Ďalšou je jej vlastná zatrpknutá matka, ktorá nikdy tak dobre ako Nina netancovala a všetku svoju pozornosť patologicky venuje Nine, akoby mala stále desať rokov. A nakoniec jej alternácia v Labuťom jazere uvoľnená a sexy Lily, ktorá je v podaní Mily Kunis najlepšie odohranou postavou celého filmu.

Čierna labuť

Aronofsky všetky svoje témy tlačí do extrému – násilie, ktoré na sebe pácha samotná Nina, sexualita, ktorú v sebe toto večné dieťa nie je schopné objaviť a nakoniec aj jej zmätenosť z protichodných túžob a pocitov. Metamorfóza Bielej na Čiernu labuť je doslovná – krvavá a krutá. Radikálna zmena vedie v takomto extrémnom prípade k nevyhnutnému zničeniu – či vytvoreniu monštra.

Samozrejme treba pripomenúť, že Darren Aronofsky je dieťaťom holywoodskej klasiky 80. rokov – filmov režisérov Stevena Spielberga a Olivera Stona, a zároveň nezávislej kinematografie východného pobrežia Spojených štátov. Vo svojich snímkach tak nevyhnutne spája filmové klišé Holywoodu, ktorým je podsúvanie hlavnej postavy divákovi tak, aby sa s ňou stotožnil a prežil následnú katarziu, s hnevom a paranojou ulice veľkomesta, ktoré sú typické napríklad pre filmy Abela Ferraru.

Film Black Swan by teoreticky mohol byť aj variáciou na tému snímky Paula Verhoevena Showgirls, v ktorom je zobrazené podobné prostredie tanečníc. Showgirls však viac menej slúžia ako deštrukcia amerického sna, zatiaľ čo v Aronofského Black Swan sa tento druhý rozmer spoločenskej kritiky stráca.

Prázdnosť dokonalosti

Film je navyše posadnutý dokonalosťou – veľké detaily, kŕčovité pohyby hercov akoby nič nemohlo byť prirodzené, akoby všetko muselo zamrznúť v jednej z predpísaných baletných pozícií. Nina, ktorej sa choreograf snaží vysvetliť, že disciplína je zbytočná a chladná, že dokonalosť spočíva v tom, že si niečo „dovolí“, že sa dokáže stať skutočnou ženou.

Sex a drogy však svetom mladej baletky otriasajú, a keďže nevie fungovať inak ako v extréme, doslova sa mení na zviera – na labuť, a to za tú najvyššiu cenu.

Uzavretý svet baletu praje zobrazeniu hororového rozkladu ľudskej psychiky. Už zo svojej podstaty je svetom melodramatickým, ktorý hraničí s nereálnom a je živnou pôdou pre rôzne projekcie a identifikácie. Presne také, s akými Aronofsky počíta aj u diváka, ktorý jeho film môže milovať alebo nenávidieť. V obidvoch prípadoch bude mať na to dobré dôvody.

Black Swan, réžia: Darren Aronofsky, USA, 2010

Premiéra v slovenských kinách – 17. februára