Muži, čo čumia na kozy

Hneď v úvode nás tvorcovia „plesknú o stenu“ a to doslova i metaforicky: akýsi vojenský dôstojník na nás najskôr v detaile skutočne „čumí“ a potom si to namieri rovno oproti stene. Vysvitne, že za všetkým sa skrýva tajný vojenský projekt supervojakov trénovaných na vskutku prazvláštne schopnosti: zabíjanie pohľadom, prechádzanie cez steny či neviditeľnosť. Ústrednú úlohu v tomto podivnom projekte zohráva tajomná postavička vietnamského dôstojníka, neskoršieho hippie-guru Billa Djanga (Jeff Bridges), ktorý svojich mužov vedie tancom a konzumáciou drog k tomu, aby sa stali vojakmi-mníchmi, útočiacimi nefyzicky, pretože staré praktiky boja sú nanič. Stačí to ako dôkaz, že v tomto filme nie je vôbec nič uletené?

Veď napokon, ako nás ubezpečuje hneď úvodné motto, „je v tom viac pravdy, než si myslíte“. A skutočne, experimenty s LSD, techniky „psychického boja“ a dokonca trénovanie paranormálnych (?!) schopností boli súčasťou niektorých tajných výskumných projektov americkej armády rovnako, ako naoko bizarné techniky mučenia spočívajúce vo vystavení obete ustavičným stroboskopickým zábleskom či nepretržitému sledovaniu zvučky televízneho programu Barney & Friends. Aspoň toľko tvrdí waleský novinár, spisovateľ a dokumentarista Jon Ronson, podľa ktorého rovnomennej knihy film vznikol. Muži čo čumia na kozy sú zároveň prvou časťou jeho trojdielneho televízneho dokumentárneho seriálu pre BBC Crazy rulers of the world, ktorý sa vydáva za čistú non-fiction.

Príbeh nás uvedie do deja vo chvíli, keď mladého novinára Boba Wiltona (Ewan McGregor) – čo je akási postava na divácke stotožnenie a zdá sa, že aspoň do istej chvíli jediná normálna – opustí priateľka. Citový otras ho privedie k radikálnemu rozhodnutiu, „aké urobilo už nespočetne chlapov, keď im žena zlomila srdce“: ísť do vojny. Vydáva sa teda ako reportér do Iraku, dúfajúc, že mu to dodá auru chlapskosti a urobí dojem na bývalú. Lenže veci sa zvrtnú, keď náhodou narazí na prazvláštnu postavičku menom Lyn Cassady, ktorý mu odhalí, že je supervojakom Jedi na misii za... niečím. Spolu zažijú niekoľko dobrodružstiev vrátane pouličnej prestrelky konkurenčných amerických bezpečnostných firiem a napokon odhalia desivé tajomstvo kôz...

Réžie sa chopil pomerne neznámy seriálový herec Grant Heslow, ktorý namiešal koktail citácií a narážok na iné filmy do mozaikovitej koláže s menším množstvom epizodických postavičiek, a lá zbesilá jazda, pri ktorej občas zrazíte nejakého toho chodca. Čo sa týka tempa a rytmu, ona jazda však veľmi rýchla nie je (zbesilosť sa týka skôr absurdných a obskúrnych motívov), skôr sa dlho len vlečie, zanechávajúc za sebou zopár brilantných momentov.

Odkazom na fantastiku Hviezdnych vojen nie je len rola Ewana McGregora, ktorý si v Lucasovej prequeleovej trilógii zahral postavu mladého Obi van Kenobiho, či sústavné nutkavé zmieňovanie bojovníkov Jedi, ale aj konfliktná opozícia dvojice postáv Billa a Larryho Hoopera, ktorí predstavujú takpovediac svetlú a temnú stranu moci.

„Z čoho je predovšetkým zložená hmota? Z atómov. A z čoho sú z 90-tich percent zložené atómy? Z prázdna.“ Práve takto argumentuje v úvode knihy generálmajor Albert Stubblebine III v prospech možnosti prejsť cez stenu do vedľajšej kancelárie. Utajená pozornosť, akú venuje paranormálnym javom vypovedá veľa aj o americkej paranoji a istej absencii zdravého rozumu. Film je prešpikovaný dôvtipnými hláškami ako vystrihnutými z Monty Pythona či Doktora Divnolásky. Napríklad scéna so škrečkom, ktorého mučia „tí odporní Rusáci“ sa satiricky triafa do amerických rýchlych predsudkov o druhej strane (Sovietoch, teroristoch...) viac než presne.

Paradoxné spojenie hippíckej mierumilovnej ideológie s militarizmom pôsobí ako nevážna postmoderná zábavná hra bezbrehých významov, v ktorej je možné všeličo. Väčší kontrast snáď ani nie je možný! Zaujímavé je ale to, že myšlienky New Age sa podľa všetkého naozaj dostali až do reálneho kontextu armády, pravdaže patrične otočené proti ich pôvodnému zmyslu, využité či zneužité „nepriateľskou“ ideológiou.

Efekt prekvapenia až šoku sa tvorcom darí vytvárať, avšak schéma príbehu sa čoskoro dostane do opakujúcej sa slučky a skutočne nikam, k žiadnemu „poučeniu“ nedospeje. Zvlášť uponáhľaný záver s oslobodenými kozami (opäť ďalší motív uletený absolútne mimo a pritom sa tváriaci totálne vážne – dokonca ako symbolická metafora, keďže s kozami sú zachránení aj guantanámski väzni) podceňuje efektnosť dramatického konfliktu, ktorý v podobe rozriedenej konfrontácie so „zlou stranou sily “ Larrym celkom premrhá.

Štýl, výsledné emocionálne vyznenie snímku, ktorý by mal byť v konečnom dôsledku komédiou, je značne rozporné. Napriek ustavičným vpádom nepatričných, úsmevných či nešikovných situácií, ktoré by z už tak pitoreskných postáv robili jasné karikatúry, sú humor a komickosť úmyselne potlačené pod prah výrazu prostej smiešnosti. Tak sa v rozprávaní mieša komická nadsázka s realisticky pôsobiacimi teóriami a praktikami.

Rezultát: film s „najdivnejším humorom“ rozhodne nie je strata času, ale ani žiadne terno. Vtípky, inteligentné odkazy a sprisahanecké očká na diváka bohužiaľ nezaplátajú deravú a nehodnovernú zápletku (umelosť, štylizovanosť postáv je v podstate ok). Napriek tomu v ňom možno nájsť pasáže, ktoré o Amerike vo vojne s terorom vypovedajú pravdivejšie, než by ste čakali (najmä línia s irackým zajatcom Mahmmudom stojí za to!). Takže – nielen bohapustá zábava...

Muži, čo čumia na kozy. USA 2009, réžia: Grant Heslov

V slovenských kinách od 16. júna.