Čo sa odvtedy zmenilo, čo spravila známa fínska značka preto, aby presvedčila svojich zákazníkov, že využívaním jej produktov a služieb nepriamo nepodporujú zabíjanie a novodobé otroctvo?

To je základná otázka, ktorú si kladie jeden z majiteľov mobilu Nokia – dánsky režisér, scenárista a fotograf Frank Piasecki Poulsen. Kostru jeho dokumentu Krv v mobile tvoria rozhovory s viacerými pracovníkmi fínskej spoločnosti, či skôr jeho početné zväčša neúspešné pokusy o získanie jasného stanoviska. Nokia až do konca odmieta priznať mieru svojej zodpovednosti.

Dokument prináša aj zábery priamo z Konga, kde Poulsen spolu s kameramanom zachytil neistú situáciu po vojnovom konflikte. Na rozdiel od predstaviteľov fínskej spoločnosti miestni svojou ochotou pomôcť mu riskujú mnohokrát veľmi veľa – svoju slobodu, či dokonca život, keď opisujú hrôzy vojny, keď ho oboznamujú so životnými podmienkami v baniach, kde pracujú aj deti.

Práca s primitívnymi nástrojmi je ťažká, baníkom neustále hrozia závaly, smrteľné úrazy, prepady ozbrojených skupín, ktoré bojujú o moc nad nerastným bohatstvom. Občas sa stáva, že baníci zostávajú pod zemou aj týždeň.

Aj tu sa ukazuje, aký bezvýznamný je život jednotlivca v porovnaní s ekonomickými záujmami, záujmami ozbrojencov, vedúcich predstaviteľov moci. Vojenský veliteľ režisérovi celkom racionálne vysvetľuje, aké ťažké je financovať vojakov v časoch mieru, veď počas vojny sa o seba mohli postarať sami tým, že prepadávali civilistov. Minerály z Konga používané v mobiloch (napr. koltán) sú veľmi vzácne a získať ich z iných zdrojov a iných krajín môže byť pre elektronické firmy nevýhodné, pretože v tom prípade sú veľmi drahé.

Nokia slúži vo filme iba ako príklad veľkého hospodárskeho subjektu, ktorý prijal hodnoty dnešnej západnej spoločnosti, ktorú Poulsen dlhodobo kritizuje – honbu za ziskom, cieľ znižovania nákladov bez ohľadu na cenu vo svete individuálnych životov. Je presvedčený, že Zem je schopná uživiť všetkých svojich obyvateľov, len je potrebné uvedomiť si, že blahobyt bohatých krajín je zabezpečovaný zneužívaním štátov tretieho sveta, ktoré sú takto oberané o schopnosť svojpomoci.

Dánsky dokumentarista Krvou v mobile nadväzuje na činnosť mimovládnych organizácií ako Global Witness, ktoré sa už roky snažia o zvyšovanie sociálnej zodpovednosti veľkých podnikov, napr. zverejňovaním reťazca dodávateľov. To, čo Poulsen vo vzťahu k predstaviteľom týchto firiem spochybňuje, je ich vyjadrenie, že robia všetko, čo sa dá.

Vďaka aktuálnym možnostiam vedy je totiž možné zistiť pôvod minerálov. Dá sa dokonca určiť, v ktorej konkrétnej bani boli vyťažené. Avšak iba dovtedy, kým sa minerály neroztavia.

Poulsenovi sa pri práci na dokumente nepodarilo vylúčiť, že jeho telefón neobsahuje aj minerály z konžských baní, avšak ukázal príklad toho, čo sa stane, keď sa obyčajný klient spoločnosti dožaduje dôkazov o spravodlivosti jej obchodu.

Riziko, ktoré pri filmovaní podstúpil – najmä v Kongu, ho ešte viac presvedčilo o dôležitosti toho, aby verejnosť mala informácie o týchto skutočnostiach, aby už ľudia nemohli byť – nič netušiacimi spoluvinníkmi.

Dokument Krv v mobile získal cenu Cinema for Peace Award for Justice a je súčasťou premietania v rámci filmového festivalu Jeden svet v rôznych mestách Slovenska.