Plastic is bomBaytastic

Prvý film Michaela Baya o transformeroch z roku 2007, o ktorého rentabilite mnohí pochybovali, nielen že splnil primárnu funkciu najdrahšej reklamy na hračky, ale dokonca zarobil niečo cez 700 miliónov dolárov. Nečudo, že nám Hollywood, za výdatnej podpory hračkárskeho giganta, naservíroval na toto leto ďalší chod.

Druhý diel, Transformers: Pomsta porazených, ktorý mal na Slovensku predpremiéru 24. júna, dostal do rozpočtového vienka o tretinu viac, než jeho starší brat. Na scenári sa podieľali aj Roberto Orci a Alex Kurtzman (Transformers, Star Trek). A režíroval ho opäť Michael Bay, ktorý mal za úlohu diváka ohúriť explóziami a riadnou dávkou akcie. Rozhodnutie nechať Baya, aby takúto loď kormidloval, však prinieslo aj obrovské výhody – Bay má známosti, vyžmýka z filmového tímu maximum a vie šetriť.

Medzi jeho „kamarátov“ patrí aj americká armáda, ktorú si získal historickým veľkofilmom Pearl Harbor. A tak sa to vo filmových transformeroch hemží vojakmi, lietadlami a tankami, ktoré pomáhajú zničiť nepriateľských robotov. Ozbrojené zložky si tak robia výbornú reklamu, pôsobia na možných nových rekrútov (nielen muži v čiernom, ale aj americkí vojaci si vedia poradiť so šmejdom z vesmíru!), pričom ich to stojí len pár, už i tak vyradených, strojov z rozsiahlych šrotovísk vyslúžilej bojovej techniky.

Nakrúca sa veľa a rýchlo. Bay sám o sebe vyhlasuje, že má všetko dokonale premyslené, vďaka čomu dokáže zhotoviť primárny materiál na film v kratšom čase a lacnejšie než konkurencia. Nedá sa nedodať, že v zmluve má okrem podielu z predaných hračiek jasne zakotvený aj podiel na finančných prostriedkoch, ktoré ušetrí voči schválenému filmovému rozpočtu. No, aby sa neponáhľal!

Navyše zo zoznamu hercov netrčia žiadni prehnane drahí jedinci. Najznámejšie tváre JohnVoight (Lara Croft) a John Turturro (Monk) dostali len vedľajšie úlohy. Vďaka prvému filmu sa však hviezdami stali vtedy málo platený a len z béčkových filmov známy Shia LaBouf, ktorému tento film otvoril dvere k hitom ako Indiana Jones 4 a Oko dravca, a kráska Megan Fox, ktorá sa po premiére Transformerov objavila na obálkach časopisov a úspešne zabojovala o titul najsexi žena sveta.

Nakrútiť ziskový celovečerný film o dvoch skupinách meniacich sa robotov, ktorí si za boxerský ring zvolia túto planétu, je dosť odvážny počin. Od začiatku je jasné, že ak má film do kina prilákať širšie obecenstvo ako deti do 10 rokov, je potrebné vymyslieť aspoň trochu seriózne sa tváriacu zápletku a kompletne zmeniť výzor robotov. Za cenu veľkého frflania skalných fanúšikov, ktorí naivne čakali na vernú kópiu svojho obľúbeného kresleného seriálu, prišiel film s úplne novým dejom a veľmi hi-tech vizážami nových robotov.

Ďalším krokom bolo presné zacielenie filmu (zberatelia hračiek naň prídu tak či onak). Terčom sa stali hlavne americkí tínedžeri, čo možno usudzovať z množstva sexuálnych narážok a prízemného humoru typického pre teenage movies, takže roboti grgajú, pľujú a vybíjajú si titánové zuby. Okrem toho sú transformery typizované ako skupinka takýchto tínedžerov – jeden je vodca, druhý hlavný záporák, ďalší je pätolizač či totálne cool týpek a nájdu sa aj bezvýznamné čísla do počtu.

Mnohé postavy sú len epizódne, vložené do deja, len aby bolo o čom viesť dialóg. Takouto je aj senilný, zábudlivý robot podopierajúci sa o palicu, ktorý sa sťažuje na to, že ho svrbí hrdza zažratá hlboko v... tryskoch. Celé to vyznieva ako strašná hlúposť, ono to vlastne aj je, ale filmová séria zatiaľ žne veľký úspech. Za znesiteľný ho dokonca považujú aj matky a priateľky, ktoré naň do kina dotiahli deti alebo detinskí chlapi.

Film sa však môže popýšiť niekoľkými bombastickými (alebo bomBaystickými) prvkami. Za posledných 30 rokov sa žiadnemu americkému filmárovi napríklad nepodarilo nakrúcať priamo na egyptských pyramídach. Bayovi to riaditeľ egyptského múzea a fanúšik transformerov v jednom dovolil. Grafické štúdiá vytvorili pre robotov detailné počítačové modely, napríklad aj z 10 600 pohyblivých dielov, čím porazili všetky doteraz natočené sci-fi filmy. Druhý diel zaberá na harddisku 140 terabytov a pri spracovávaní dát pre kiná Imax došlo k takému preťaženiu počítača, že údajne vybuchol.

Michael Bay sa počas prípravy filmu snažil čo najviac zatĺkať. Veľmi sa mu nedarilo. Presné informácie z čínskych tovární, kde sa hračky vyrábajú s obrovským predstihom, pašujú a predávajú na internetových aukciách, hovorili o typoch aj vizáži filmových robotov.
Príležitosť propagovať svoje výrobky si nenechala ujsť ani automobilka General Motors. Kvôli finančným ťažkostiam a hospodárskej kríze stiahla z nakrúcania posledný model hybridného Chevroletu. Okrem toho sa auto vytratilo aj z komiksov, ktoré sa dlhé mesiace v predstihu predávali na internete s obrázkom tohto auta na obálke. Napriek krutosti filmového biznisu sa Chevrolet Volt nakoniec na plátno dostal. Asi na 15 sekúnd. Za málo peňazí málo muziky.

Filmové transformery môžeme brať ako šialený nápad, ktorý náhodou celkom dobre vyšiel. Ako drahú reklamu na hračky, ktorá fantasticky zaberá, a pritom na seba ešte aj niekoľkonásobne zarobí. Tržby z americkej premiéry sa vyšplhali na 16 miliónov dolárov. Číslo, ktoré predstihol len Temný rytier. Možno ich chápať aj ako umelecké dielo – z grafického aj finančného hľadiska, ak je teda umením aj šetrenie. Nemusíte mať nevyhnutne dvanásť rokov, aby ste sa na filme, ktorý mimochodom nie je o nič horší než posledný Terminátor, zabavili.