Polnoc v Paríži
Napriek tomu, že Woody Allen vo svojom najnovšom filme Polnoc v Paríži nijakým významným spôsobom neinovuje svoj štýl, v tejto ľahkej komédii o nostalgii a plnení snov recykluje to najlepšie zo svojich predchádzajúcich scénarov a poviedok.
Gil je relatívne úspešný hollywoodsky scénarista, ktorý sa však považuje za komerčného pisálka a jeho skutočným snom je napísať román. V Polnoci v Paríži ho hrá Owen Wilson a úlohu neurotika, ktorý stále túži byť niečím iným než naozaj je, zvláda celkom dobre. V Paríži sa ocitne na výlete so svojou snúbenicou Inez a jej neznesiteľnými rodičmi.
Američan v Paríži
Zatiaľ čo Gil je unesený Parížom ako asi každý Američan, ktorému sa podarilo dostať do Európy a vidieť na vlastné oči staršiu budovu ako Independence Hall vo Philadelphii, trošku povrchná Inez chce nakupovať, vrátiť sa domov, vydať sa a žiť v Malibu. Inez a Gil sú typickým párikom z Allenových filmov – rozdielni vo všetkých ohľadoch.
V reštaurácii, kde večerajú s rodičmi, ktorí ani pri jedle na Gila neprestávajú útočiť, stretnú Inezinho spolužiaka z vysokej školy, ktorý do Paríža prišiel prednášať na Sorbonne. Neskutočne otravný Paul – všade bol a všetko videl, je postavička, ktorá bude robiť všetko len nie držať hubu. Inez zjavne jeho pseudointelektuálske reči bavia, Gil sa im radšej úplne normálne vyhýba, a tak sa v uličkách nočného Paríža ocitá sám.
Keď kostolné zvony odbijú polnoc, zastaví pri Gilovi stará limuzína, ktorá ho odvezie na party. Na večierok, ktorý nie je tak vzdialený v priestore ako v čase. A odvtedy sa Gil noc čo noc vracia do Paríža 20. rokov. Stretáva všetkých svojich „hrdinov“ od mladých Fitzgeraldovcov cez Picassa až po Dalího a Buñuela. A samozrejme nechýba Hemingway, ktorý Gilovi sľúbi, že jeho román dá prečítať Gertrude Steinovej.
Let’s do it
Ak Gil po niečom túži, tak je to život medzi umelcami, ktorí zjavne netrpia fóbiami a úzkosťami moderného sveta a svojím talentom sú si na rozdiel od neho istí. Gil však nestretáva skutočných ľudí – všetci sú takí, ako si ich vysníval, karikatúry poskladané z ich textov a mýtov, ktoré sa na ich životy nabalili potom, čo umreli.
Polnoc v Paríži nie je filmom o postavách ako Allenova predchádzajúca snímka Poznáš muža svojich snov. Pripomína skôr Allenove poviedky A Twenties Memory či The Kugelmass Episode, kde newyorský profesor „chodí“ do Flaubertovho románu navštevovať Emmu Bovaryovú. Všetko sú to ilúzie a predstavy o tom, že niekde inde by mohlo byť lepšie a pod vplyvom spomínaných mýtov by sa dalo zbaviť samého seba. Hoci sa tu Woody Allen snaží z nostalgie vysmievať, sám sa jej nedokáže ubrániť.
Rovnako ako klišé – jednu z hlavných úloh hrá v tomto filme Paríž a druhú samozrejme láska (a to aj bez hemingwayovských machistických rečí). Aj Gil zistí, že k tomu, aby sme uverili, že je všetko možné, sa stačí zamilovať. A nemusí to byť práve do najkrajšej z Modiglianiho mileniek. Nie náhodou hneď v prvý večer svojho výletu v čase na spomínanom večierku Cole Porter spieva svoju Let’s do it (let’s fall in love).
Polnoc v Paríži (Midnight in Paris, USA / Španielsko, 2011) 100 min. Réžia: Woody Allen Scenár: Woody Allen Hrajú: Owen Wilson, Rachel McAdams, Marion Cotillard, Adrien Brody, Kathy Bates Premiéra v SR: Zatiaľ neuvedené Premiéra v ČR: 22. septembra 2011

vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
