iPod: 10 rokov k dominancii

Malé zariadenie sa z drahej kuriozity stalo nástrojom dramatických zmien v prakticky všetkých oblastiach audiovizuálneho priemyslu.

V roku 2002 som pracoval v Technickom spektre, IT prílohe denníka Pravda. V redakcii si podávali kľučky najrôznejšie technologické hračky, od lacných myší až po laptopy v cene nového malého auta. Tak, ako bola škola hrou, tak bolo testovanie prácou.

Jedného dňa sa na stole zjavil Nomád. Nomad Jukebox od spoločnosti Creative – jeden z prvých MP3 prehrávačov s pevným diskom. Bol to neuveriteľný zážitok.

Pre tých, ktorým termín „štyriosemšestka“ nič nehovorí... začiatok tisícročia bol dobou, keď dožívali kazetové prehrávače. Vládli discmany. Väčšina ale nevedela prehrávať MP3 CD disky a tak ste vo „vrecku“ mali maximálne jedno hudobné CD. Ak ste mali šťastie, tak 700 MB skladieb vo formáte MP3. Prehrávačov s flash kartami bolo málo a cena 128 MB karty sa rátala na tisícky korún.

Nomad mal pevný disk – celých 6 gigabajtov dátového priestoru v čase, keď 20 GB bolo slušné aj na počítač.

Problém bol, že Nomad bol „piece of crap“, čiže stál za starú belu.

Obslužný softvér bol na hranici použiteľnosti. Rozhranie USB 1 bolo zlým vtipom – pri kopírovaní väčšieho množstva skladieb pretiekol buffer a Nomad zmrzol. Naplniť ho celý bola robota na celý deň. Prehrávač bol veľký asi ako na dva sebe položené discmany, fungoval na 4 ceruzkové baterky a vydržal maximálne 5 hodín.

Obsluha prehrávača si vyžadovala štúdium manuálu a navigácia v menu pripomínala blúdenie kanalizáciou. V tme. So zaviazanými očami.

Potom sme dostali na test prvý iPod. Mal síce len 5GB harddisk, takže papierovo bol slabší. Ale Nomad pri ňom vyzeral a, čo je najpodstatnejšie, fungoval asi ako artefakt z doby bronzovej. Na iPode zdanlivo chýbalo len „beam me up“.

Naplnenie iPodu bolo otázkou minút, prehrávač bol výrazne menší a dlhšie vydržal – 10 hodín. V podstate ste nepotrebovali manuál – ovládanie bolo hračkou pre každého. A to najdôležitejšie... každý, komu sme iPod dali do rúk, ho okamžite chcel.

Cena okolo 20-tisíc korún odradila skoro všetkých a fakt, že iPod 1 si vyžadoval Macintosh, okruh potenciálnych zákazníkov zúžila ešte viac.

Tzv. killer vlastnosť iPodu, hoci prišla až neskôr, bol integrovaný prístup k najväčšiemu internetovému obchodu s hudbou cez iTunes. Tento tandem od základov zmenil predaj a distribúciu hudby, a tým aj celý nahrávací priemysel. Legálne sťahovaná hudba sa stala realitou. Možnosť stiahnuť individuálne skladby za 99 centov tu tiež pred tým nebola.

Konkurencia ponúkala hardvér často s lepšími parametrami, ale nikto neponúkol lepší výrobok a nikto nemal iTunes.

V roku 2010 bolo deväť z desiatich najpredávanejších multimediálnych prehrávačov na americkom trhu od Apple. Pre úplnosť, na desiatom mieste bol Sandisk Sansa. iPod úplne nepravdepodobne zdecimoval konkurenciu – ak nemáte iPod, nemáte to najlepšie. Ak stále nechápete prečo, prečítajte si ešte raz opis Nomadu od Jukeboxu a aplikujte ho na požiadavky zákazníka v roku 2011.

Autor je redaktorom agentúry World Business Press Online v Londýne