Pop život

O hodinu neskôr už v bielych kvetovaných minišatách začína koncert prvou skladbou tento rok vydaného albumu It´s Not Me, It´s You. Album aj show sú trošku odlišné od toho predchádzajúceho Alright, Still, ktorý Lily Allen priniesol okrem iných aj nomináciu na Grammy. Spája ich len hlas speváčky, ktorý je jasný a ostro kontrastuje s textom, ktorý spieva. Vlastne nespieva. Ona ho do melódie len rozpráva.

Lily Allen nie je produktom prostredia šoubiznisu, v ktorom vyrástla. Napriek tomu, že vďaka otcovi, Keithovi Allenovi, ktorý je známy najmä z úlohy drogového dílera vo filme Trainspotting, spoznala ľudí ako Joe Strummer či Damien Hirst, k sláve jej nepomohli. Práve naopak, je jednou z prvých hviezd generácie MySpace a keď pred piatimi rokmi začala robiť hudbu, neurobila nič, čo by nerobili iní muzikanti.

I don´t know what´s right and what´s real

Vo svojom profile na komunitnej stránke MySpace však pre vlastnú publicitu urobila viac než by jej mohli zabezpečiť kontakty slávnych rodičov. Aktualizovala ju denne úryvkami z pripravovaných skladieb, fotkami a hlavne emocionálnymi blogmi, vďaka ktorým sa priblížila k svojim fanúšikom. Na druhej strane sa stala obeťou vlastnej úprimnosti a tzv. oversharing. Z komplexov sa nevyrozprávala nejakému anonymnému internetovému publiku, bulvárni novinári všetko použili proti nej.

Prvý album Alright, Still vznikal dva roky a podieľalo sa na ňom množstvo autorov a producentov. Lily mala byť hlasom letných žúrov v celej Európe a Amerike. Nestalo sa tak a potom, čo v Seattli zavesila na svoju stránku uplakanú fotku (tá tam už nie je) s textom, že sa cíti „tučná, škaredá a úbohejšie než Winehouse“, svoje americké turné prerušila. Neprestala však so svojimi excesmi, pitím alkoholu na verejnosti a nenechávaním si žartíkov pre seba. Eltonovi Johnovi povedala niekoľko nepublikovateľných viet po tom, čo ju upozornil na to, že veľa pije a o Madonne sa vyjadrila, že je to „najpreceňovanejšia osoba v celých dejinách pop music“.

Informácie o Lily netreba vyhľadávať, jednoducho sa k fanúšikom jej hudby (ale napríklad aj hudby Chemical Brothers) či obyčajným okolostojacim nejako dostanú. Najčastejšie prostredníctvom samotných textov. Na prvom albume to boli klasické „lokálne“ témy ako špinavý Londýn (LDN), frajer, čo odišiel s inou (Smile) či veľmi vtipný text o (samozrejme) skutočnom bratovi speváčky Alfiem, ktorý sa celé dni dopuje THC a hrá na počítači. Nadmerné pitie alkoholu pri prvom turné ospravedlňovala Allen nudou z dvanástich pesničiek, ktoré musí stále spievať dookola. Od februára ich má raz toľko, ale nevyzerá, že by to jej zúfalú nudu zahnalo.

It´s not fair

Nový album je z hudobného hľadiska kompaktnejší než ten predchádzajúci. Texty už nie sú len o „trápnom týpkovi“, ale aj o politike, náboženstve, rozpadnutých ilúziách. Hudobní publicisti by ho označili za dospelejší. V konečnom dôsledku sa však za dospelejšie považujú všetky ďalšie albumy, ktoré dokázal akýkoľvek hudobník vyprodukovať po debutovom albume, ktorého sa predalo 2,5 milióna kusov.

Prvý singel s názvom Fear (paradoxne v slovenských rádiách menej úspešný než ten ďalší) nie je len ďalším z výkrikov slávnych ľudí otrávených slávou. Strach a komplexy majú aj bežní ľudia, najmä tínedžerky, ktoré nemusia svoju fotku vidieť denne v bulvárnych plátkoch typu Sun alebo Mirror a sú schopné sa zrútiť/nevyjsť z domu kvôli tomu, ako vyzerajú. Nielen Lily Allen, ktorá je na americké pomery v pop music, trošku málo vychudnutá a na tie európske trošku príliš vulgárna, žije pod tlakom.

Po vydaní druhého singlu s názvom Not Fair, ktoré anglofónne rádiá odmietali hrať (tým slovenským zostali vulgárne inotaje utajené), prišiel denník Daily Mirror s reportážou o tom, ako Lily spieva o zlom sexe s konkrétnym ex. Speváčka si nakoniec vydupala nielen hranie v rádiách a ospravedlnenie bulváru, ale aj súdny spor a odškodné. Americkému týždenníku New Yorker potom povedala, že ten text nie je zďaleka taká stoka, ako niektoré hip-hopové texty, jediné čo rádiám prekáža je skutočnosť, že tento text spieva dievča.

Watching telly, drinking wine

Už len to, že sa začala brániť voči výmyslom bulvárnych plátkov, však môže byť znakom toho, že naozaj dospela. Hoci je doslova závislá od Twitteru a presviedča koho stretne, aby začal mikroblogovať, so sentimentálnymi výlevmi na MySpace už prestala. K akémusi oddeleniu súkromného života od obrazu, ktorý ponúka médiám a verejnosti, jej pomohla pravdepodobne aj vlastná talk show Lily Allen and Friends, ktorú vysiela britská BBC 3.

Lily je však iná ako ostatné popové speváčky. Nielen preto, že má „veľmi osobitý hlas, ktorý ju tak veľmi odlišuje od Nelly Furtado alebo Britney“ ako hovorí jej producent a spoluautor najnovšieho albumu Greg Kurstin. Svojich fanúšikov neunudí rečami o pozeraní telky, ani sociálnymi komentármi, a to priaznivci popu práve hĺbavé texty o vesmíre, živote a vôbec veľmi nemusia.

Množstvo štúdiových zvukov na albume môže mierne skomplikovať hranie naživo. Lily Allen koncertuje so štyrmi relatívne neznámymi hudobníkmi, ktorí obyčajne naživo hrajú verzie ladené viac do techna. Publikum z toho nie je nadšené, predsa len ho z väčšiny tvoria tínedžerky a mladé ženy (aj štýlom) Lily Allen podobné, ktorých hudobný vkus je povedzme veľmi vyhranený. A práve o takýto typ priaznivcov môže táto speváčka prísť aj vtedy, ak si začne svoje súkromie príliš chrániť.

Napriek mnohým verejným sľubom o striktnom oddeľovaní svojej osoby od hudby však Lily Allen na rady odborníkov na mediálny obraz nedáva. Na pódiu popíja a s pohárom v ruke sa nechá aj vyfotiť, aj keby v ňom mala byť len voda. Žiť na stránkach bulvárnych novín je otravné, nepríjemné a ubíjajúce, pre niektorých je to však zjavne ešte stále ten najlepší možný životný štýl.