Edit[o]rialz

Robert Fico je boľševik, Barack Obama komunista, Vladimir Putin spravil z Ruska fašistický štát a Gordon Brown má stalinistické maniere. Názoroví oponenti mužov pri moci si servítku pred ústa nedávajú.

Každý zberateľ asi raz dospeje do štádia, keď ich už niet kam dávať. Píšem o zberateľovi namiesto čitateľa, lebo všetci dávno vieme, že veľká časť zbierky zostane neprečítaná.

Z príbehu Juraja J. z Terchovej, ktorý údajne bohatým bral, aby mohol dávať chudobným sa stal národný mýtus. Podobný osud pravdepodobne Slovákov, ktorí oberali britskú banku Barclays, asi nečaká. A to aj napriek tomu, že s Jánošíkom majú veľa spoločného.

Ako si bežný človek uvedomí, že stúpla nezamestnanosť, ak sám o prácu neprišiel? V slovenských mestách si pravdepodobne všimne väčšie rady pred úradmi práce a možno aj krčmy plnšie už v skorších hodinách.

Ak sa slovenským futbalistom nepodlomia pred cieľovou páskou kolená a dotiahnu kvalifikáciu na majstrovstvá sveta do úspešného konca, tak to môže mať pozitívny dopad aj na slovenskú ekonomiku.

Poľsko je krajina protikladov ešte silnejších ako Slovensko. Presvedčil som sa o tom pred pár týždňami, keď som navštívil Krakov a Katovice. Podobne znejúce názvy, dva úplne odlišné svety.

V piatok stál na londýnskej železničnej stanici Liverpool Street storočný muž, aby privítal 22 svojich symbolických detí, ktorým sa pred 70 rokmi podarilo utiecť z Prahy pred nacistami.

Počas nedávnej návštevy Francúzska som zablúdila do papierníctva v tomto čase preplneného rodičmi horúčkovito hľadajúcimi zošity, ceruzky, pravítka, pastelky a milión iných druhov papierenského tovaru, ktorého zoznam im do ruky strčili učitelia hneď po otváracom ceremoniáli 1. septembra. 

Pred dvoma mesiacmi som v noci ležal na letisku v Lisabone a rozprával sa s mladým Rakúšanom, ktorý sa nahlas lúčil so spoločnosťou skyEurope. Spomínal, kam všade sa vďaka lacným letenkám dostal a spoločne sme dúfali, že naše meškajúce lietadlo v ten deň odletí.

Tak sme sa konečne dočkali. Všetci, ktorí chcú škodiť slovenskému jazyku, majú oddnes po chlebe, pretože po stáročiach viac-menej prirodzeného vývoja sa slovenčina dostala do štádia, keď o jej podobe nebudú rozhodovať používatelia, ale ministerstvo pravdy, momentálne pôsobiace pod krycím názvom ministerstvo kultúry.