Edit[o]rialz

Keď v roku 1974 Robert Pirsig vydal svoj post-hipisácky autobiografický román Zen a umenie údržby motocykla, ani netušil, akú revolúciu spôsobí. Nielenže sa tejto knihy predalo viac ako päť miliónov kusov, ale Pirsigovi sa podarilo vytvoriť úplne nový žáner.

Na eurá sme si už pomaly zvykli a keď nám vydajú späť drobné, často ich bezmyšlienkovo nasypeme do peňaženky a ideme ďalej. Nestrácame síce čas a peniaze, ale možno prichádzame o zopár myšlienok.

K novinárskemu remeslu patrí občasné preháňanie, aby sa podarilo prilákať čo najviac čitateľov.  Aj expresívne titulky by však mali mať aspoň vzdialený súvis s realitou. Hospodárskym novinám sa však minulý týždeň takmer podarilo vyrobiť kauzu z neexistujúcej udalosti.

Keby sa v slovenských krčmách viac čítal Reflex, bola by tam Zdena Studenková hrdinkou. V rozhovore s titulkom „Blbečci se mě bojí“ sa rozhodla byť otvorenou, a tak sa okrem slabochov obula aj do Rómov.

Vplyvné médiá dokázali naštartovať kariéru talentovaného umelca veľakrát, stačí si spomenúť, ako pomohla stanica MTV Michaelovi Jacksonovi a Madonne, alebo ako New Musical Express pretláčal v 60. rokoch Beatles a Rolling Stones.

V správe o zatknutí niekoľkých ľudí podozrivých zo sobášnych podvodov v Británii, medzi ktorými boli aj dve slovenské „nevesty“ a slovenskí a českí členovia gangu, ktorý všetko organizoval, sa pozornosť zameriavala na samotný údajný zločin, ale zabudlo sa na to, že minimálne dvaja zo zadržaných sú v skutočnosti obete.

Skupina britských detských autorov na čele s Philipom Pullmanom minulý týždeň oznámila, že už nebude chodiť na besedy do škôl, pretože od októbra sa od nich bude vyžadovať osvedčenie, že nie sú na zozname sexuálnych deviantov.

Svojou dramaturgiou sa festival Pohoda vždy bránil gýču a kapelám robiacim kvôli úspechu priveľa kompromisov s dobrým vkusom. Mnohé reakcie na tragické víkendové udalosti sa ale bohužiaľ gýčom stávajú.

Pri svojej nedávnej návšteve Bratislavy som si spomenul na súdruha Stalina, ktorý Moskvu bielokamennú osial monštruóznymi budovami. Ľud ich nazval stalinskými tortami, vznešenejšie sa však spoločne zvykli označovať ako Sedem sestier.

Myslel som, že dve náhodne videné časti relácie Jana Krausa Uvolněte se prosím boli vrcholom televíznej biedy, keď sa zrazu v ponuke Slovenskej televízie objavila relácia Ktosi je za dverami z roku 1981. Hlavný hosť Vladimír Mináč.