Akcia čisté ruky

O niekoľko dní neskôr, práve keď som si pripravoval obed, tento občan prekonal ešte aj frajerov, ktorí si na WC v baroch alebo nočných kluboch prejdú neumytými rukami po nagelovaných vlasoch. Pozrú sa na seba v zrkadle zľava aj sprava a spokojne odídu baliť ženy. Môj spolubývajúci nešiel baliť, ale rozbaľovať. Z WC totiž viedla jeho cesta k chladničke, odkiaľ si čerstvo očúranými rukami čosi zobral. Dobrú chuť! To som sa už nezmohol ani na slovo.

Ani zďaleka však nejde o ojedinelý prípad. Londýnska školy hygieny a tropickej medicíny pri pozorovaní štvrť milióna ľudí zistila, že len necelá tretina mužov a dve tretiny žien, ak si aj ruky umyjú, tak zároveň aj použijú mydlo. Výsledkom toho je, že každý štvrtý cestujúci v hromadnej doprave má na rukách baktérie z výkalov. Pri takejto hygiene ani neprekvapuje, že na mobiloch a klávesniciach je viac mikróbov ako na poklope záchodovej misy.

Čo však s mojím nepodareným spolubývajúcim? Podľa vedcov najväčšia šanca prinútiť niekoho, aby si umyl ruky, je vyvolať v ňom zahanbenie z vlastného správania. Mohol by som mu to teda povedať priamo alebo mu nechať odkaz na dverách. To sa mi však zdá trocha trápne, a tak som sa rozhodol s ním trocha pohrať.

Vymyslel som si fiktívnu Spoločnosť za hygienu rúk a v jej mene mu idem poslať list, v ktorom ho upozorním, že je hrozbou pre verejné zdravie a že deti v Indii umierajú na infekčné choroby, lebo nemajú podmienky na poriadnu hygienu, ale my v Európe naozaj v ich stopách nemusíme ísť. Teraz už len musím vyriešiť hlavný problém – vymyslieť mojej spoločnosti dobré logo.