Anča

Spolu s Jánom Slotom hrali veľmi lacné divadelné predstavenie. Navonok sa tvárili, že ich hlavnou agendou sú rôzne nacionalistické témy, on o tom rozprával s opileckou ľahkovážnosťou a neraz pôsobil tak, že toho vypil priveľa a napína ho na vracanie. Najmä keď vyslovoval slovo Maďari. Ona bola nefalšovanou hysterkou, ktorej sa chvel jej nepríjemný mečavý hlas prakticky pri každej téme. Ak držali spolu, vždy sa dostali do parlamentu, len naposledy to bolo veľmi tesné. Nie preto, že by ich číslo nezaberalo, ale preto, že im konkuroval Fico, ktorý odmietol alkohol, ale nechal si hystériu.

V skutočnosti Belousovovú so Slotom najviac zaujímalo delenie zisku, ich stranu posledné roky priťahovali najmä rezorty, kde sa delili eurofondy. Dnes, keď už toho delia menej, delia aspoň svoju stranu. Dôvody ny vyhodenie Belousovovej pomenovali jej kolegovia veľmi vágne. Ona sa vyhrážala, že o pár dní zvolá tlačovku a dozvieme sa veci neslýchané. Vedia toho na seba tak veľa, že by sa mohli zničiť, a tak sme sa nič zásadné nedozvedeli. Podobne ako počas studenej vojny, aj tu obe strany disponujú zničujúcim arzenálom, čo udržiava mier aj v časoch, keď nastanú drobné konflikty.

Anna Belousovová túžila nielen po moci, ale aj po kráse. Schudla, kúpila si krajšie okuliare, nechala sa lepšie ostrihať. Nikdy však nepočula o tom, že krása musí vychádzať aj zvnútra. Čokoľvek robila, bolo to márne, neustále opravovala fasádu, ale zvnútra bolo všetko hnilé, zlostné a chamtivé. Opantaní jej šarmom boli iba stranícki kolegovia, dnes už ani oni.

Napriek finančným úspechom je to jedna z najsmutnejších postáv v slovenskej politike. Na jej žartoch sa nikdy nik nezasmial, pretože ešte aj tie boli zlomyseľné. Vždy bola karikatúrou učiteľky, karikatúrou ženy aj karikatúrou političky. Jej zlosť nepriniesla nič dobré našej spoločnosti ani jej samej. Tento úvodník končí do stratena, pretože presne tam viedla aj životná cesta Anny Belousovovej.