Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Tomáš Mrva

Blava – neblava

Pri svojej nedávnej návšteve Bratislavy som si spomenul na súdruha Stalina, ktorý Moskvu bielokamennú osial monštruóznymi budovami. Ľud ich nazval stalinskými tortami, vznešenejšie sa však spoločne zvykli označovať ako Sedem sestier.

Vodca svetového proletariátu sa vďaka týmto budovám zaradil hneď vedľa Antona Pavloviča Čechova, a keďže ten vytvoril len Tri sestry, dalo by sa povedať, že ho dokonca prekonal. Aj po Bratislave sú, Blava – neblava, rozhádzané výškové budovy. Takýmto tempom Moskvu nielen dobehneme, ale možno sa nám podarí na potvrdenie pravdivosti dialektickej tézy o jednote a boji protikladov v našom hlavnom meste, vybudovať niečo, čo bude zrkadlovo obrátenou ilustráciou slávneho antiutopického románu Vladimíra Vojnoviča – Moskva 2042.

Takže Bratislava v roku 2042: mesto zmení svoje meno a bude sa oficiálne nazývať Partyslava. Lepšie sa to komunikuje v médiách. Za starým menom nebude už 2. januára 2042 nikto banovať, príliš zaváňalo slovanskou neokrôchanosťou a plašilo cudzokrajných turistov. V marci 2042 sa zrušia označenia mestských častí, štvrtí a sídlisk – vystačíme si s troma názvami: Center, Gate, a Tower, občas doplnenými o nejakú sexy predohru - napríklad Vienna, Millennium či Digital. Keď sme pritom, na návrh predsedu predstavenstva Združenia firiem a firmičiek (po starom primátora) bývalého hlavného mesta zrušíme aj chodníky. Aj tak už budú všetci chodiť na firemných autách.

Parky a námestia zastaviame, ich údržba je už teraz nákladná. Na míting s občanmi si politické strany prenajmú parkoviská pred nákupnými strediskami, rozdrobená pravica asi výťahy v činžiakoch. Partyslava si zaslúži dominantu zábavného typu - Slavín pôsobí morbídne. V júli 2042 sa Grasalkovičov palác zmení na kasíno a prezident si prenajme niečo lacnejšie v Auparku. Slovenská národná galéria opustí svoje priestory na nábreží a bude vystavovať reprodukcie obrazov zo svojich zbierok na bilbordoch. Je to demokratickejšie a lacnejšie, navyše časť nákladov ponesie mobilný operátor s logom hneď vedľa podpisu autora.

Ale vážne. V roku 2042 sa pozrieme na Bratislavu a uvidíme megastavby vybudované firmami. A čo zostane v meste po nás, po ľuďoch, ktorých bavilo byť Bratislavčanmi? Zatiaľ to vyzerá tak, že v tieni mrakodrapov sa bude krčiť len socha Čumila. Ten sa bude z kanála len tak prizerať. Ako veľká väčšina z nás celé tie roky.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť