Bratislavská kóma

Všetci písali, všetci diskutovali o témach ako olympiáda a jej otvárací ceremoniál, mestské plánovanie v Pekingu, talent Lang Langa, Tibet či zemetrasenie v provincii Se-čchuan a reakcie čínskej vlády na medzinárodnú pomoc.

Diskusiám sa nevyhol ani Európsky parlament, renomované to fórum, a poslanci hodiny rozprávali o tom ako bojkot otváracieho ceremoniálu OH nemá význam, ako sa Čína pekne zachovala k úradníkom, ktorých poslali do Tibetu a Se-čchuanu, aby si nakoniec takúto harmonickú diskusiu pokazili politikou. Postupne začali jeden na druhého vyťahovať napríklad hipisácku minulosť a sympatie s maoizmom niekedy spred 40 rokov.

Medzi množstvom týchto tém si však v médiách našli priestor aj kritiky nového románu čínskeho exulanta Ma Ťiana s názvom Pekinská kóma, ktorý rozpráva príbeh študenta mikrobiológie Daia Weia. Tento leží od demonštrácie na námestí Tiananmen s prestrelenou hlavou v kóme. Stará sa o neho matka a navštevujú ho priatelia, ktorí mu rozprávajú o Číne, ktorú by nespoznal. Ich rozprávanie sa prelína s Daiovými spomienkami na detstvo a posledné roky čínskej kultúrnej revolúcie, ktoré strávil ako študent v Pekingu.

Kritici hovoria o vynikajúcom pohľade na modernú Čínu a jedným dychom autora románu prirovnávajú k Václavovi Havlovi. Na jeden rozdiel medzi týmito politicky angažovanými literátmi snáď zabúdajú. Román Pekinská kóma sa do Číny pravdepodobne nikdy nedostane. Budú si ho medzi sebou posúvať západní intelektuáli pri salónnych diskusiách o ľudských právach v tejto krajine, ale to bude asi tak všetko. Na inej úrovni diskusií sa totiž Čína chápe ako premenná, ktorá je natoľko dôležitá, že sa v jej záujme dovolí čokoľvek.

Zábery na dianie pred Prezidentským palácom vo štvrtok popoludní nás možno majú tiež presvedčiť o tom, že sa nič nezmenilo a posledných dvadsať rokov bolo len ilúziou, takou bratislavskou kómou.