Callcentrizmus
Poznám ľudí, ktorých traumatizuje telefonovanie. S veľkou nechuťou reagujú na zvonenie. Majú na uchu pritlačený telefón a trpia. V nevhodných chvíľach mlčia, bojkotujú telefonický pokec v režime voľných minút, neodpovedajú a končia hovor s viditeľnou úľavou.
Nás ostatných ničia „len“ hovory na call centrá. Niekedy by som radšej sadol na diaľkový autobus a hľadal v betónovom office tú správnu kanceláriu než vytočil číslo 0800...
Také moderné callcentrum je jedným z nových vydaní kafkovského Zámku. Nedostupný svet, ktorý vláka svoju obeť (pracovne klienta) do spletitých chodieb a nakoniec ju vypľuje úplne vytočenú naspäť – stále neinformovanú a rezignovanú...
Callcentrum kombinuje prístupy, a preto žiada od človeka zvláštnu formu interaktivity. Mieša automatizované algoritmy so živým hlasom atraktívnej operátorky (aspoň tak si ju predstavujem – so zmyselnými perami a zvodnom kostýme).
Telefonické centrum je maturitou správnej voľby. Vybrať si vhodné tlačítko na uskutočnenie svojho priania je skúškou logického uvažovania, audiopamäti i manuálnej zručnosti.
Živá operátorka je nakoniec tým najkrajnejším riešením. Keď zlyhajú všetky nahrávky, je v rezerve živý hlas. Ale ani to nie je absolútne vyslobodenie. Operátorka (keď zabudneme na jej pery a kostým, a nakoniec to môže byť aj muž) je často utrpením iného druhu. Hoci má za sebou dve vysoké školy a podľa inzerátov na profesii hovorí niekoľkými svetovými jazykmi, po pár minútach by sme sa radšej rozprávali s počítačmi a robotmi.
Callcentrizmus je zvláštnou paródiou biznisu. Pôsobí ekonomicky a nízkonákladovo. Jediné, čím poriadne mrhá, sú nervy a trpezlivosť klientov.
„Upozorňujeme vás, že váš hovor môže byť zaznamenaný z dôvodu zvyšovania kvality našich služieb.“ Teším sa, ako budú dlhonohej kočke púšťať zo záznamu môj nespokojný hlas...


vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
