Chorváti na nemeckom vidieku

V roku 1990 Parížan Atanase Périfan spolu so zopár kamarátmi zorganizoval svojskú street párty, akúsi obdobu chodbovíc či krúžkovíc tak obľúbených na slovenských internátoch, aby konečne spoznal ľudí, ktorí bývajú na jeho ulici. Akcia vyšla, vírus sa začal šíriť po celej krajine a nakoniec zmutoval do Európskeho dňa susedov.

Toľko teda zdroj, k vyhľadaniu ktorého ma priviedol list od našej flámskej susedky venovaný prvému zasadnutiu prípravného výboru pre oslavy Dňa susedov na našej ulici v maličkej obci v luxembursko-nemeckom pohraničí.

Keďže som bol odchovaný na akciách Zet (milovaný sobotnajší zber odpadkov na sídlisku namiesto futbalu) a zemiakových brigádach (príležitosť dať si na obed družstevnícky tučný párok, štvrťku chleba a zaliať to čajom z obrovskej termosky), zaujal som k tejto susedskej oslave ako ku každému kolektívnemu šanteniu na verejnom priestranstve ponajprv skeptický postoj.

Oslavy dňa susedov sa na moje prekvapenie vydarili. Najvytrvalejší účastníci prelamovali bariéry do tretej po polnoci. Akcia splnila svoj účel a konečne sme sa spoznali. Zistili sme, že naše minisídlisko pozostáva z domorodcov a prisťahovalcov zväčša zo Západnej Európy. Nikto z nich však nie je Belgičan (máme len Valónov a Flámov). My zo strednej Európy predstavujeme pre našich domorodých susedov asi takú exotiku, ako boli pre nás v 80. rokoch v Partizánskom Mongolci a Kubánci, ktorí prichádzali pracovať do miestnej fabriky. Všetci Nemci z nášho sídliska o nás už počuli a keď sme sa s nimi na oslave zoznamovali, začínali slovami „tak to ste vy, tí Chorváti, čo bývajú na kopci“.

Hoci párty bola v Nemecku, hovorilo sa väčšinou anglicky. Vďaka pestrému národnostnému zloženiu ulice zvíťazil jazyk, ktorý aspoň trochu ovládajú všetci. Témou boli bežné miestne starosti, ale aj „veľká politika“ – bolo pár dní pred voľbami, a tak sa na našu oslavu prišiel pozrieť aj starosta. Aspoň v niečom sa táto nemecká dedina podobá na tie naše slovenské.

Pravda, na poriadnu oslavu dňa susedov v mojom rodnom mestečku si budeme musieť ešte asi chvíľu počkať. Mladí sú rozlezení po celom svete, starší od rána do večera na záhrade alebo po fuškách a ľavá strana ulice sa aj tak nebaví s pravou, lebo ľudia z pravej strany síce nahlásili, že majú septik, ale v skutočnosti sa potichu napojili na obecnú kanalizáciu, za ktorú neplatia...

Lasky z Pary kedysi spieval, že „niekedy sa môže stať, že veci začnú fungovať“. Verím tomu a dúfam, že si v mojom rodnom meste pouličná pravica s ľavicou nakoniec sadnú a spoločne upracú susedské vzťahy. Pre taký a vlastne aj každý prípad ešte jedna info: na budúci rok sa Európsky deň susedov bude oslavovať 1. júna.