Demokracia dostáva na frak

Prečo kašlú na jediný výdobytok Novembra 89, ktorý máme spoločný, či sme na spodku alebo na vrchole ekonomického rebríčka, či sme pravicovo alebo ľavicovo orientovaní, či máme IQ pod hranicou geniality alebo kdesi veľmi pod bodom varu. Možnosť slobodne si zvoliť zástupcu. Voliť. Hlasovať. Správať sa zodpovedne. Demokratický. Politicky.

Je sa ale slovenskému voličovi čo diviť? Veď demokracia dostáva na frak na Slovensku hlavne pri voľbách. Ak si vezmeme tie prezidentské, jediným normálne zvoleným prezidentom sa zdá byť Michal Kováč, ktorého však nevolil ľud. Ďalšie pokusy parlamentu zablokovala nevôľa HZDS kohokoľvek dostať do bývalého Domu pionierov.

Prvý prezident zvolený v celoštátnom plebiscite bol vlastne nominantom koaličnej dohody SDK, SMK, SDĽ a najmä SOP. Schuster bol jediný kandidát čerstvých víťazov proti reálnemu víťazovi parlamentných volieb Mečiarovi.

Druhý priamo zvolený prezident môže za funkciu ďakovať nezáujmu pravicových voličov. Tí nepodporili v prvom kole v roku 2004 Eduarda Kukana. Druhé kolo tak bolo opäť bojom proti Mečiarovi, ktorý musel, z princípu menšieho zla, vyhrať Gašparovič.

Tretie prezidentské voľby boli najmä príbehom o tom, ako ľavicoví voliči hlasovali za Gašparoviča s argumentom – Fico potrebuje stabilného partnera na perách. Pritom nevedeli prehryznúť predstavu, že by do spomínaného Pionierskeho domu balila kufre – ako sa vtedy zdalo a stále sa s odhliadnutím od toho nešťastného hlasovania zdá – politicky kultúrnejšia, aktívnejšia a najmä sľubnejšia žena.

Ani parlamentné voľby sa nemajú veľmi čím pýšiť. Tie v roku 1998 pochovali maďarské strany do SMK len preto, že Mečiar zmenil volebný zákon. Víťaz týchto volieb nezostavoval vládu, čo sa zopakovalo aj v roku 2002. O štyri roky neskôr sa Mečiar, proti všetkej logike, dostal do vlády snáď s tretinovým ziskom v porovnaní s rokom 1998. A takýmto voľbám má človek veriť.

Winston Churchill mal veľkú pravdu, keď demokraciu označil za najnedokonalejší spôsob vládnutia. Teda, s výnimkou všetkých iných, ktoré sa kedy skúsili, dodal tento špičkový politik. Možno je dôležité si to uvedomiť v každú volebnú sobotu, ktorú strávime inak, ako uplatnením si toho vzácneho politického práva, ktorým je právo voliť.

Načo o tom písať v deň druhého kola volieb predsedov samosprávnych krajov? Kola, ktoré sa týka len štyroch krajov? Nuž, Slovensko nemá za dve dekády veľmi dobrú históriu využívania demokratických volieb. Ale sedením doma ju nikdy lepšiu nenapíšeme.