Do dôchodku ďaleko

Súhlasím s ním v tom, že pre mladých je dôchodok veľmi abstraktný pojem a hoci už na mládežnícke zľavy niekoľko rokov nemám nárok, musím sa priznať, že ani mne odchod na penziu zatiaľ žily netrhá. Podľa akéhosi papiera, čo mi vlani doručili v robote, ma táto radostná udalosť nečaká skôr ako v roku 2045. Pravdepodobne to však bude ešte neskôr a osobne som úplne zmierený s tým, že to nebude nikdy.

Spomenutý rok 2045 je momentálne rovnako vzdialený ako smerom do minulosti rok 1975. Áno, ten, v ktorom sa na pražský hrad presťahoval súdruh Husák, vo vesmíre sa spojili kozmické lode Sojuz a Apollo a Volkswagen začal vyrábať Golf. Husák a Apollo tu už nie sú. Golf a Sojuz v nových reinkarnáciách stále áno, aj keď ten „nerušimyj“ Sojuz sa pobral na druhý svet práve v tom istom roku ako náš bývalý prezident. Dnešný dôchodkový systém má s vtedajším len máločo spoločné.

To všetko ukazuje, že 35 rokov je dlhá doba a neviem, prečo by som mal predpokladať, že v polovici tohto storočia ešte bude existovať Slovensko, o nejakej dôchodkovej spoločnosti ani nehovoriac. Kde je napísané, že nás nepostretne hyperinflácia, jedna alebo dve svetové vojny, nebudeme kolóniou Číny alebo že ľudstvo konečne nedosiahne cieľ, ku ktorému úspešne smeruje – vlastný zánik?

Ako priznávajú aj niektorí liberálni ekonómovia, dnešná generácia pracujúcich v strednej Európe to už prehrala tak či onak, lebo sa skladá na dôchodky svojich rodičov (a zásluhou rastúcej dĺžky života často aj prarodičov) a teoreticky sporí na tie svoje, ktoré však čoraz viac naberajú kontúry asfaltu na diaľnici D1 a pravého horného rohu najnovšieho gréckeho dlhopisu.