Dobré správy z Balkánu

Za normálnych okolností by som takéto banality považoval za ďalší z dôkazov neodvratného úpadku civilizácie, ale v tamojšom kontexte ide v podstate o pokrok. Radšej budem čítať o tom, ako Čiernohorci naháňajú v rieke hrošicu ako o obliehaní Sarajeva, pašerákoch cigariet, vraždách politikov alebo prestrelkách v Kosove.

V štátoch bývalej Juhoslávie to ešte ani zďaleka nevyzerá ružovo, veď tieň ozbrojených konfliktov stále visí nad Kosovom aj Bosnou, korupcia prekvitá a mafiánskym skupinám sa stále darí relatívne dobre. Keď si to však porovnáme so situáciou spred desaťročia, tak pokrok je evidentný. Už len samotný fakt, že hlavnou témou chorvátskych volieb bol boj proti korupcii, a nie nejaká nacionalistická téma, je obrovským krokom vpred.

Postupne sa prelamujú aj posledné prekážky normalizácie vzťahov nielen medzi politikmi, ale aj obyčajnými ľuďmi. To, že slovinské a chorvátske firmy rýchlo expandovali do ostatných štátov bývalej federácie, bolo prejavom pragmatizmu. Obnovenie železničného spojenia medzi Belehradom a Sarajevom aj víťazstvom zdravého rozumu.

Len ťažko si možno predstaviť, že by v 90. rokoch bosnianski fanúšikovia súhlasili s tým, aby ich futbalovú reprezentáciu trénoval obdivovateľ bývalého chorvátskeho prezidenta Franja Tuđmana, jedného z architektov zničujúcej občianskej vojny. A predsa vlani na jeseň Miroslava Blaževića, ktorý bol dokonca členom Tuđmanovej politickej strany HDZ, a jeho zverencov delil len kúsok od postupu na majstrovstvá sveta.

Pochopiteľne, stále existuje riziko novej nestability, ale je potešujúce, že je čoraz viac signálov naznačujúcich návrat k životnému štýlu „nema problema“.