Hranice nie sú korzo

Na jeho žart popudene zareagovali najmä Taliani, lebo ich krajinu premenoval na Bordello. Nápad presúvať hranice či sťahovať celé národy je prastarý. Vrcholil v dvadsiatom storočí, medzi vojnami sa objavil aj utopický plán presťahovať celé Československo kamsi do Austrálie, pretože poloha v strednej Európe je nevýhodná, takou krajinou sa preženú všetky vojny.

Niekedy sa pri kreslení nových štátov rešpektujú staré tradície a dávna história, ale to automaticky nemusí viesť k harmónii, stačí sa pozrieť ako to dopadlo s Izraelom. Môžeme teoretizovať, ako by dejiny tejto krajiny a celého regiónu vyzerali, keby židovský štát vznikol niekde úplne inde, dobových nápadov bolo neúrekom, od Sibíri až po Latinskú Ameriku.

Po vojne sme z Československa odsunuli Nemcov, repatriovali Slovákov z Maďarska a slovenských Maďarov vyvážali na juh, prípadne kamsi na Sudety do opustených domov, čo zostali po Nemcoch. Veľkým vzorom pre všetkých sťahovačov národov bol Stalin, ešte pred ním Turci, ktorí sťahovali tak nešikovne, až pri tom zahynul milión Arménov a do dejín sa Turci zapísali ako strojcovia prvej genocídy dvadsiateho storočia. Čo samozrejme dodnes nepripúšťajú.

Podobne ako rodičov ani susedov si nik nevyberá, ale každá krajina mala celé storočia, aby so svojimi vybudovala keď už nie harmonický, tak aspoň korektný vzťah. Ak máte obmedzený počet krajín, s ktorými sa hráte a skúšate meniť ich polohu, neuspokojíte všetkých.

Na spomínanej mape sme dostali za susedov Belgičanov, údajne kvôli tomu, že aj oni svoje menšiny otravujú jazykovými zákonmi. Zároveň sme prišli o Čechov, za ktorými by sa nám cnelo, aj keď si to nemusia všetci pripustiť. Zaplavila by nás belgická čokoláda a pivo by už nebolo horké, ale s príchuťou malín či čerešní. Vlastne to sťahovanie nebol až taký zlý nápad...