Nezastavila sa, ani keď jeden na ňu zaútočil kladivom. Kričala o pomoc tak dlho a naliehavo, až sa dovtedy iba prizerajúci dav konečne zmohol a pomohol zadržať zlodejov, kým na miesto činu neprišla polícia.

Nečinnosť zvyšku okoloidúcich trápi nielen mňa. Ulica sa v tom čase len tak hemžila ľuďmi, vrátane množstva zdravých , dobre stavaných mladých mužov (a žien, aby sme neboli obvinení zo sexizmu). Ani jednému neprišlo na um zakročiť. Prečo musela na seba prevziať zodpovednosť starenka so siedmimi krížikmi na boľavom chrbte?

Je naša generácia úplne ľahostajná voči tomu, čo sa okolo nás deje? Alebo máme ako obyčajne veľa rečí, ale keď ide to tuhého, musia nám dôchodcovia ukázať, ako na to? Stali sme sa všetci pod tlakom okolností jednoducho zbabelcami? Je pravdou, že spomínaný príbeh sa odohral v Anglicku a Angličania sú na tom zrejme horšie ako väčšina Európanov. Podľa nedávneho výskumu by sa 60 percent nepokúsilo zastaviť skupinku 14-ročných chlapcov, keby ich videli vandalizovať autobusovú zastávku.

Ale ruku na srdce – čo by sme spravili my? Nedávno som kráčala cez miestny park. Bolo krátko popoludní a park bol pomerne prázdny. Keď sa mi do cesty postavili dvaja vari 13-roční chlapci, myslela som si, že sa iba hrajú. Keď sa začali vyhrážkami dožadovať odovzdania môjho MP3 prehrávača, spadla mi od prekvapenia sánka. Že to myslia vážne, mi došlo, až keď mi začali vytrhávať kabelku z ruky.

V tom šoku som sa zmohla iba na nejasný verbálny odpor. Naše dohadovanie začula dievčina, kráčajúca kúsok predo mnou. Otočila sa a bez rozmýšľania sa rozbehla k nám. „Čo sa to tu deje?“, skríkla ešte zďaleka a tínedžeri po krátkej výmene pohľadov vzali nohy na plecia.

Dievčina nemala pri sebe nôž, ani čierny opasok v karate. Čo mala, bol zrejme cit pre komunitu a nutkanie zachovať sa správne. Pretože tí chlapci sa nezľakli ďalšej mladej ženy, ale toho, že cudzí človek bol ochotný sa postaviť na obranu niekoho a niečoho, čo podľa ich očakávaní malo byť ignorované. Možno keby sme pochopili, že ak každý z nás začne iba jedným malým hrdinstvom, tak by noviny nemuseli tak často písať o super-babičkách zachraňujúcich našu vystrašenú generáciu.