Iné svety

Protiklad 1. Vystúpiť z vlaku

Keď po ceste zo Žiliny vystúpite v Krakove z vlaku, máte za sebou šesť hodín nepohodlnej cesty v predpotopnom stroji. Pri každom rozjazde sebou súprava zúrivo trhne, zabehne vám minerálka v hrdle a spod nápravy sa ozve niečo ako výbuch. Posledný úsek od Katovíc pripomína radovánky na trampolíne. Vozeň rytmicky poskakuje. A vy s ním, pružiny pružia až príliš dobre. Vystúpite a okamžite sa ocitnete v inom svete. Galeria Krakowska. Vyleštený, nablýskaný, rozľahlý shopping mall, na nerozoznanie od bratislavského Au Parku. Akurát koláče sú lepšie a lacnejšie.

Protiklad 2. Nacizmus aj stalinizmus na predaj

Aj v slnečnom teplom dni Krakov páchol smrťou. Po Westerplatte sa preháňajú mikrobusy, koče i rikše s nápismi ako „The Jewish Quarter – Auschwitz – Birkenau Round trip“ alebo „Schindler List Tour Best prices!“. Bývalá židovská štvrť Kazimierz vyzerá, akoby sa nič nezmenilo. Vynovené krčmy a rešturácie s hebrejskými menami sú plné turistov. Jurek, pracujúci v miestnom hosteli, sa smeje: „Krakovčania sú šikovní, dokázali na holokauste zarobiť dvakrát. Najprv sme predali 65 tisíc Židov esesákom, teraz predávame spomienku na nich turistom“. Na recepcii visí obrovský plagát núkajúci „Communism tour“, okružný výlet po Nowej Huti, najväčšom sídlisku mesta. Za príplatok dostanete „Communism Deluxe“, čiže aj jazdu v ozajstnom trabante. Jurek má pravdu, Krakovčania to vedia.

Protiklad 3. Katovice centrum

Negovať všetko, čo som napísal o Krakove, a dostanete obraz Katovíc. Priemyselné banícke mesto. Hlavné námestie - tak obrovskú plochu popukaného asfaltu som videl len v Jerevane. Atmosféra východnej Európy ako z klišé bedekra. Rezignovali na propagáciu aj toho mála pekného, čo v centre majú. Katovice pripomínajú stalinský variant Manchesteru. Kým v Manchesteri sa do centra agresívne votrela skleno-oceľová architektúra finančných korporácií, tu v 50. rokoch popchali medzi secesné budovy administratívne objekty v tvare objemných škatulí.

Nehral sa futbal, no centrum 300-tisícového mesta bolo skoro prázdne. Málo áut na cestách. Poloprázdne terasy na peších zónach. Aký protiklad nielen s Krakovom, ale aj s oveľa menším Prešovom! Sto metrov od hlavného námestia, v bočnej ulici parkujú električky. Jedna za druhou, tmavé, prázdne... o pol deviatej večer! Spomenul som si na Williamsovu hru Električka zvaná Túžba. Hlavná hrdinka ňou cestovala za Kowalskim, životaschopným poľským prisťahovalcom. Prechádzala americkým veľkomestom, dynamickým, v povojnovom rozmachu. Pozerám na prázdnu električku v prázdnom meste. Aj takto vyzerá migrácia? Je toto jej opačný koniec, ktorý nevidno? Električka zvaná The End? Ale možno je to tak, že ľudská energia nikdy nezaniká, len sa premiestňuje. Ako piesok na pláži. Včera bola v Katoviciach, dnes je v Manchesteri, zajtra opäť niekde inde.