Kolobeh lekárov vo svete

Na rozdiel od hmotných výrobkov sa však z takéhoto vývozu teší len máloktorý štát. Podľa odborníkov na migráciu a trh práce, ak štát stratí viac ako dvadsať percent kvalifikovanej pracovnej sily v ktoromkoľvek odvetví, tak to môže viesť k prudkému zhoršeniu kvality alebo aj kolapsu celého systému.

V súčasnosti to postihuje najmä rozvojové krajiny. Z väčších štátov je kritická situácia predovšetkým v Pakistane a Juhoafrickej republike, ktoré prichádzajú zhruba o polovicu lekárov. Väčšina z nich mieri do bývalej koloniálnej mocnosti Británie, kde pätinu lekárov tvoria cudzinci. Pomer zahraničných zdravotných sestier je ešte vyšší.

Vykrádanie mozgov z chudobných krajín zašlo dokonca tak ďaleko, že štátne zdravotnícke zariadenia už nesmú aktívne najímať personál z niektorých presne vymenovaných štátov. Podobný záväzok si dalo aj Nórsko.

V Česku sa vyhráža odchodom za lepšími podmienkami (čiže do Rakúska a Nemecka) približne štvrtina nemocenských lekárov, čo už je nad kritickou 20-percentnou hranicou. Otvorene sa však hovorí, že by ich mohli nahradiť Slováci a slovenské nemocnice priznali, že na Ukrajine by sa našlo dosť lekárov, ktorí by radi prišli, ak by bolo treba. Skoro všetci sa teda tvária, že žiadny vážny problém vlastne neexistuje.

Takýto reťazec sa však musí niekde skončiť a kdesi na jeho konci bude niekoľko štátov, ktoré si už nebudú mať lekárov od koho „požičať“. Pre európske nemocnice by teda malo byť imperatívom zabezpečiť dôstojné podmienky pre zdravotnícky personál nielen preto, že si to zaslúži, ale aj preto, aby nedevastovali už aj tak dosť trpiace chudobné štáty.