Kopnúť si (do futbalového žargónu)

Veľa sa v týchto dňoch hovorí o blahodarných účinkoch, ktoré prinesie účasť na svetovom šampionáte nášmu futbalu. Keďže moje futbalové vedomosti sa limitne blížia nule, nebudem sa k tejto hypotéze vyjadrovať, aj keď analógia s našimi hokejovými úspechmi a ich prínosmi pre situáciu v slovenskom hokeji je lákavá.

Radšej si dovolím vyjadriť nádej, že dobrodenia, ktorým sa Slovensko v súvislosti s účasťou na svetovom futbalovom turnaji v JAR asi naozaj nevyhne, sa prejavia aj v slovenskej futbalovej novinárčine. Bolo by to vskutku namieste, pretože stav je mimoriadne tristný a snáď nie je možné v slovenských médiách zachytiť informáciu o futbale bez toho, aby nebola dôkladne obložená neskutočnými floskulami. Hospodárska recesia sem, ekonomická kríza tam, ústa a perá slovenských športových komentátorov a novinárov chrlia čerstvý príval výrazových prefabrikátov ako na bežiacom páse.

Preto by sme možno mali oprášiť slovníky a diela klasikov a v rámci jazykovej baráže naveky vyradiť z tabuľky klenoty typu „zverenci trénera Weissa (naši chlapci) pod jeho skúsenou taktovkou (starostlivým vedením) ponúkli futbalový koncert (symfóniu, zážitok), a tak po úspechoch vo federálnom (slovanskom, visegrádskom) derby, keď neraz rozvlnili sieť za strážcom svätyne tímu spoza rieky Moravy (našich severných susedov, mužstva z Balkánu) zaznamenali historický úspech (napísali monumentálny diel slovenskej futbalovej kroniky) a idú do Afriky, kde títo skúsení kanonieri aj svitajúce nádeje budú potrebovať šťastie na kopačkách, aby si z tvrdých meraní síl (zápolení) s reprezentantmi futbalových veľmocí (impérií) priniesli nejaké pekné miesto a prípadne cenný kov.“