Krízová sebareflexia

Pravda, je to aj výzva pre našich dôchodcov a snáď nie je ďaleko deň, kedy si budú hromadne vytvárať profily na Facebooku a posielať e-maily na Úrad vlády, aby premiérovi poďakovali za vianočné alebo nejaké to detské ihrisko, kam chodia s vnúčikmi a vnučkami.

Verím, že na tento deň sa teším nielen ja. Rovnaké očakávania mám aj v súvislosti s dňom, kedy sa na tých správnych miestach pochopí, že rozhovor je per definitionem dialóg, čiže interakcia dvoch a viacerých ľudí, a nie monologické omieľanie mantry, ako nám nedávno predviedli páni (v abecednom poradí) Hríb a premiér.

No ale späť k tej všesieti, ako by sa dal internet pekne po slovensky pomenovať. Okrem rôznych terminologických orieškov, s ktorými sa náš jazyk bude musieť popasovať k spokojnosti úradníkov na Minkulte (napr. e-exclusion, e-inclusion či e-government, čo určite nie sú problémy, ale výzvy) bude treba nejakých lídrov medzi slovenskými dôchodcami, ktorí budú tými povestnými prvými lastovičkami, čo síce leto nerobia, ale snáď môžu začať cvrlikať, napríklad na twitteri. Cvrlikáči? No, ešte sa dohodneme...

V tejto súvislosti je tu dobrá správa. V zmysle pokynu na internetovej stránke Augustína Mariána Húsku by som chcel odporučiť do vašej láskavej pozornosti články Slovenská cesta časom (od mladšieho paleolitu po dnešok), Čo bude po turbokapitalizme? a viac než kedykoľvek predtým aktuálny článok Krízam sa vzdoruje sebareflexiou.