Kupředu pravá!

V podstate tak len posilnili moje presvedčenie, že krajná pravica, zjednodušené pomenovanie pre pohrobkov fašizmu, je vážnym európskym problémom. Zdanie, že kotlebovci a podobné združenia sú len akési okrajové skupiny, ktoré nemajú reálny vplyv je totiž klamlivé.

U susedov v Česku nechýbalo veľa, aby sa námestníkom ministra školstva stal Ladislav Bátora, ktorý pred piatimi rokmi kandidoval do parlamentu za Národnú stranu. To je partaj, pri ktorej SNS pôsobí spolok kozmopolitných liberálov.

Vo Francúzsku by zase podľa jedného z prieskumov verejnej mienky (našťastie, zatiaľ len jedného) vyhrala prvé kolo prezidentských volieb Marine le Penová. Jej otcovi sa svojho času podarilo dostať do druhého kola a opakovanie rodinného triumfu nie je vylúčené.

Rakúsky novinár maďarského pôvodu Paul Lendvai zase napísal, že šťastím súčasnej politickej garnitúry Fideszu je, že maďarčina nie je svetový jazyk a cudzinci netušia, čo všetko sú jeho predstavitelia schopní hlásať.

To, že v budapeštianskom aj európskom parlamente reprezentujú našich južných susedov aj pomätenci v gardistických uniformách, len potvrdil výsledky prieskumu, že pätina Maďarov by volila krajne pravicovú stranu. A väčšina z nich to aj spravila. Na Slovensku sa xenofóbna a kryptorasistická rétorika usadila naprieč politickým spektrom, aj keď uniformovaných poslancov sme sa ešte nedočkali.

V tomto smere je hrozivý aj prieskum z Británie, v ktorom 48 percent respondentov povedalo, že by podporilo stranu, ktorá je proti imigrácii, islamskému extrémizmu a zaviedla by povinné vyvesovanie vlajok na budovách, ak by sa vzdala násilia.

Stačí teda obliecť primitíva do obleku a zobrať mu bejzbalovú palicu a voliči sa hneď pohrnú? Pohľad na výsledky volieb od Británie cez Holandsko, Francúzsko až takmer po každý stredoeurópsky štát naznačujú, že najúčinnejší recept je, keď za pánmi v oblekoch pochodujú tvrdí chlapi s palicami.