Michael Jackson v nás

Nájdeme na ňom Babičku, romány Betty McDonaldovej, Astrid Lindgrenovej či mladšej upírskej autorky Stephanie Meyerovej. Na zozname sú Harry Potter, Malý princ, Pán prsteňov, Rychlé šípy a samozrejme nesmie chýbať kus gýčovitej alchýmie od Paula Coelha. A k tomu ešte zábavné postavičky ako Švejk a Saturnin.

Väčšina z dvanástky finálových kníh má spoločné to, že sú určené predovšetkým tínedžerom. Zdá sa, že dnes väčšina dospelých číta knihy, ktoré sú určené mladým ľuďom. Znamená to, že veľká časť (nielen) českej populácie trpí čímsi ako syndrómom Michaela Jacksona a po večeroch doháňa to, čo nestihli v detstve?

Iné vysvetlenie je v tom, že ľudia berú knihy vážne iba v čase, keď ešte netreba vážne brať celý život. Knihy sa po dvadsiatke stávajú len doplnkom, ktorý musí ustúpiť rodine, kariére a iným povinnostiam. Možno sú nominované tituly príjemnou spomienkou na bezstarostné časy, keď bolo všetko nové a knihy vyvolávali silné emócie. V dospelosti už majú čitatelia vyhranenejší vkus, a tak sa pri podobných anketách spomienky na dávno prečítané môžu hodiť.

Je neuveriteľné, koľkí ľudia, ktorí trochu zanedbali svoj kultúrny vývoj, v dospelosti hneď pri prvom pokuse o dobehnutie zameškaného nájdu medzi knihami Coelha, vo vážnej hudbe Vivaldiho a vo výtvarnom umení impresionistov. Anketa o Knihu mého srdce v sebe spája tento nedospelý dospelý vkus s vkusom vyslovene detským. Snáď nikomu nenapadne podobnú súťaž vyhlásiť na Slovensku, kde sa číta ešte menej. Výsledky by boli asi veľmi podobné, akurát by ešte pribudla Biblia. Samozrejme tá detská, ilustrovaná.