Myslieť ako ryba

Služby amerických internetových obchodov využívam v podstate stále. Za posledných niekoľko rokov som sa sťahovala toľkokrát, že ich poznám lepšie a dlhšie ako ktorýkoľvek obchod v meste. Nemôžem povedať, že by sme sa počas nášho „vzťahu“ nedostali do problémov, ale tie sa dali vždy vyriešiť – profesionálne.

Napríklad taká britská pobočka spoločnosti Amazon sa ešte aj pri ukladaní tovaru v skladoch snaží myslieť ako jej zákazníci. V sklade, ktorý sa rozkladá na poli veľkom ako futbalové ihrisko nie je tovar uložený podľa abecedy, ale podľa toho ako jednotlivé kusy vzájomne súvisia a podľa pravdepodobnosti, s akou si ich objednáte naraz.

Britskí poštári často štrajkujú, a tak v snahe zabezpečiť, aby všetky zásielky prišli na svoje miesto určenia čo najskôr (rekord je 1,8 milióna za jeden deň), začala spoločnosť riešiť alternatívne možnosti dopravy. Nehovorím, že slovenské internetové obchody majú nezorganizované sklady alebo sa zásielky nesnažia doručiť. Problémom sú maličkosti, ktoré sú inde samozrejmosťou (nad ktorou sa ani ryba nezamyslí).

Pri nákupe v zahraničí peniaze napríklad vždy z môjho účtu odídu, až keď firma zásielku odošle, nestane sa jej potom, že zistí, že danú vec nemá na sklade a zaplatenú sumu zablokuje na svojom účte. Samozrejme, ak tovar nie je na sklade, neuvádza na svojej stránke, že má ešte päť kusov. Rovnako sa nestáva, aby zásielku zaplatenú prevodom poslala dobierkou, navyše nekompletnú alebo pozostávajúcu zo starých, poškodených alebo evidentne trikrát použitých vecí.

V slovenských internetových obchodoch nakupujem jedine na Vianoce. Tento rok som začala už minulý mesiac. Pre istotu.