Načo sú nám účtovníci?

Vybrali si šesť povolaní – tri dobre platené a tri na chvoste rebríčka príjmov – a začali počítať pomer medzi tým, čo títo pracovníci spoločnosti prinášajú a na druhej strane, koľko spoločnosť stoja. Nie všetky parametre sú finančné, ale dajú sa istým spôsobom merať.

Od začiatku finančnej a ekonomickej krízy sa terčom kritiky stali predovšetkým bankári. Miliónové odmeny, bohémsky životný štýl, pocit nenahraditeľnosti a výnimočnosti, bezbrehé hazardovanie s cudzími peniazmi a nakoniec natŕčanie rúk k vládam, aby ich vykúpili z problémov, ktoré si sami zavinili. Veľa z toho je pravda, niektoré argumenty sú prehnané, ale je nespochybniteľné, že reputácia bankárov je vo všeobecnosti katastrofálna.

Ako teda dopadli v teste? Zrejme málokoho prekvapí, že nie najlepšie. Podľa prepočtov na každú vyprodukovanú libru pripadá sedem „znehodnotených“ libier vo forme vládnej pomoci na záchranu bánk, celkového dopadu na verejné financie alebo zamestnávania ľudí, o ktorých prišli iné odvetvia, ktoré nedokážu platmi súťažiť s bankovníctvom .

Existuje však profesia, ktorá dopadla oveľa horšie, a sú ňou účtovníci. Do istej miery sa dá povedať, že sú komplicmi bankárov a ďalších nadpriemerne platených profesií. Sú to totiž oni, kto im legálne umožňuje vyhnúť sa plateniu daní, a to rôznymi šikovnými trikmi.

Často sú to samotní účtovníci, kto milionárom poradí, ako platiť čo najmenej alebo vôbec nič. Aký účet im teda vystavili? Tam, kde jednou rukou libru vyprodukujú, druhou ich 47 zničia. Ak by sa podarilo eliminovať ich pofidérne ťahy, pokrylo by to celoročné náklady starostlivosti o deti, vrátane vyplácania materských dovoleniek.

Aby sme však nekončili pesimisticky, tak treba spomenúť aj najužitočnejšiu profesiu. Na prvý pohľad prekvapivo si trofej odnášajú pracovníci recyklačných firiem. Zachraňovanie sveta je zjavne v kurze.