Nafúknuté voľby

Má to však jeden háčik. Nikdy som v Bratislave nežil a zatiaľ sa ani nechystám. To, či bude radnici šéfovať najlepší šachista a jogín spomedzi politikov alebo Frau Lasica, má reálne na môj život asi taký vplyv ako voľby primátora v Taškente. A v takej istej pozícii je viac ako 90 percent obyvateľov Slovenska.

Z médií, sídliacich v Bratislave, a nimi ovplyvneného správania aj inak racionálnych ľudí žijúcich v hlavnom meste mám však občas pocit, že tamojšie voľby sú dôležitejšie ako globálne otepľovanie a ekonomická kríza dohromady. Chápem, že pre dve najväčšie strany na Slovensku má Bratislava veľký symbolický význam. Mýtickú pevnosť „modrých“ sa snažia obsadiť „červení“, aj keď ich kandidát vlastne ani nie je ich, ale to by bolo na dlhšiu psychoanalýzu.

Túto hystériu však nemusia prenášať aj na zvyšok národa. Najmä keď jeden z pravdepodobných scenárov je ten, že primátor a zastupiteľstvo budú mať odlišné farby a ak nemá Bratislava skolabovať, budú musieť spolupracovať, či sa im to páči alebo nie.

Navyše mám podozrenie, že mnohí z verbovačov do kandidátskych fanklubov by mali problém vymenovať čo len dvoch súčasných poslancov zastupiteľstva. Komunálne voľby sú pre nich len medzistanicou na pochode po ideologickom fronte.

My ostatní budeme mať dosť roboty s tým, aby sme sa zbavili našich vlastných minidiktátorov, ktorí si úspešne budujú kult osobnosti, prípadne si našli nových tam, kde to tí súčasní na nemalú radosť značnej časti pospolitého ľudu konečne zabalili.

Teda v mojom prípade ani nebudeme, lebo ani v 21. storočí sme nenašli (alebo neboli ochotní nájsť) mechanizmus, ako umožniť voliť aj ľuďom, ktorí sa práve v osudnú sobotu nenachádzajú v rodnej vieske. A to ma trápi viac ako meno budúceho richtára v Bratislave, Košiciach alebo Považskej Bystrici.