Neberte nám princezné

Britská vláda sa chystá sprísniť podmienky pre retušovanie reklamných fotografií. Podľa ministerky Lynne Featherstone by sa v časopisoch malo objavovať viac žien s rôznorodými krivkami.

Na prvý pohľad je to úvaha v prospech demokracie. Bilboardy a reklamy sú fakticky verejným priestorom, a preto by mali patriť všetkým. Bez rozdielu hmotnosti, veľkosti nosa, zadku alebo pŕs. Nakoniec každá veľkosť má svojich fanúšikov.

A ide aj o snahu podporujúcu transparentnosť. Chceme vidieť do štátom uzavieraných zmlúv a na každej čokoládovej tyčinke si môžeme prečítať zloženie a kalorickú hodnotu. Prečo by sme teda nemali mať právo pohľadu na neretušovanú postavu, autentické tvary a tváre, tukové vankúšiky a materské znamienka na nevhodných miestach?!

Rovnosť príležitostí, transparentnosť, poctivosť voči spotrebiteľom… Samé sväté hodnoty. Cesta z britských projektov do európskych pravidiel môže byť niekedy sakramentsky krátka.

„Teším sa“ na návrat reklamy bez ilúzií. Reklamné spoty sa budú podobať nevydareným záberom z vydarenej dovolenky na Balatone. A dáma lákajúca k nákupu podprsenky bude mať výraz najpriemernejšej občianky, ktorá sa vrátila z dlhej smeny pri pokladni v hypermarkete. Rovná všednosť a všedná fádnosť.

Malé kúsky ilúzií by mali zostať. V primeraných dávkach dovoľujú snívať, túžiť a nechať sa unášať fantasknom. Sú hrou na všeobecne známe tajomstvo. Radi sa nechávame na chvíľu oklamať preludom.

Kto má problém s ilúziou reklamy, nech sa usiluje zrušiť ju celú. Retušovanú i neretušovanú. Lebo najväčšou (a najškodlivejšou) ilúziou je niečo iné: „Poď, nakúp, zbohatni a nastúpiš na loď, ktorá ťa zavezie do blaženej krajiny šťastia a pokoja.“