Nevystupujte, prosím!

Niečo podobné sa už stalo niekoľkým ľuďom v Británii. Z rôznych dôvodov sa rozhodli vystúpiť o jednu alebo dve stanice skôr ako plánovali. Keď však prišli k turniketom, ktoré sú na väčšine veľkých staníc, tie ich nepustili von. V takom prípade zvyčajne stačí personálu stanice ukázať lístok a otvoria ho za vás.

V týchto prípadoch však nasledovala pokuta vo výške dvojnásobku celého cestovného. Čím sa títo nešťastníci previnili? Kúpili si lístky v predstihu, keď sú výrazne lacnejšie. Okrem všeobecne známeho obmedzenia, že lístky platia len na konkrétny spoj, sa však kdesi malým písmom skrýva aj upozornenie, že ich možno použiť iba medzi stanicami napísanými na lístku.

Právni puristi by mohli argumentovať, že pasažieri porušili pravidlá, akokoľvek idiotské, a teda musia platiť. Hlbšia filozofická otázka je však tá, ako môže firma pokutovať niekoho, kto jej nespôsobil vôbec žiadnu škodu. Práve naopak, ešte jej teoreticky mohol dať znova zarobiť, keby sa neskôr rozhodol ísť ďalším vlakom do pôvodnej cieľovej stanice.

Nepochybujem, že britským cestujúcim sa čoskoro podarí nájsť spôsob, ako vybabrať so systémom. Viac-menej sú na to odkázaní, lebo v prepočte na kilometer majú najdrahšie cestovné v Európe. Takto už v minulosti prišli na to, že často je lacnejšie kúpiť si lístok do stanice niekde v polovici cesty a ďalší odtiaľ na konečnú ako priamo do cieľovej stanice. Rovnako, ak cestujete v trojici, na niektorých trasách je výhodnejšie kúpiť si štyri lístky za cenu dvoch.

Ale iracionalita nie je britská špecialita. V zásuvke mám odložený lístok z Viedne, pretože bol lacnejší ako jednosmerný. Platí do 16. októbra a som ochotný ho poslať komukoľvek, kto je ochotný riskovať pokutu, ak vystúpi vo Veľkom Bieli, a nie v Galante.