Nobelova cena za vojnu

Nezvyčajné na tom nie je len to, že sa mu to podarilo už po deviatich mesiacoch v úrade, ale najmä to, že ju získal za niečo, čo ešte nedosiahol. Jeho plány na svet bez jadrových zbraní a snaha ukončiť konflikty v Izraeli a Palestíne alebo Iraku sú chvályhodné, ale je to ako keby lekári a biológovia dostali cenu za to, že chcú svet zbaviť AIDS alebo rakoviny. V takom prípade by Nobelova nadácia nestíhala vypisovať šeky, lebo adeptov je neúrekom.

Oveľa väčším paradoxom je však to, že výbor pre Nobelove ceny ako keby si vôbec nevšimol, že už v prezidentskej kampani a aj teraz v úrade patrí medzi hlavné ciele Baracka Obamu vyhrať vojnu v Afganistane, ktorá už trvá o dva roky dlhšie ako druhá svetová vojna. Od januára, keď Obama nastúpil do Bieleho domu, sa počet amerických vojakov v Afganistane zdvojnásobil. Pomerne zvláštny recept na mierové ocenenie.

Nobelova cena mieru je už istý čas v zjavnej kríze. Počet vojen je menší ako kedysi, takže šancí na ich ukončenie ubúda. Na druhej strane, niektoré vojny nie a nie skončiť, a teda vlastne nie je veľmi koho vyznamenávať. Veď v uplynulých rokoch sa víťazmi stali ľudia, ktorí síce robia záslužnú prácu, ale skôr by sa hodili do kategórie ochrany životného prostredia a zásluh o sociálnu spravodlivosť ako medzi mierotvorcov.

Obama je ešte stále celosvetová celebrita a možno jeho ocenenie má byť snahou pozdvihnúť vädnúcu prestíž Nobelovej ceny. Skôr však hrozí, že sa tým nasadí taká nízka latka, že na budúci rok vyhrá plukovník Kaddáfí. Ten už niekoľko rokov nenechal vybuchnúť žiadne lietadlo a možno časom upustí aj od nápadu zrušiť Švajčiarsko a rozdeliť ho medzi susedov za to, že nedávno nakrátko zatklo jeho syna.