Prostitútka s doktorátom

Blogové zápisky londýnskej call girl sa dočkali aj knižného vydania a boli predlohou pre televízny seriál v hlavnej úlohe s Billie Piper. Začiatkom týždňa sa tajomstvo prevalilo a dnes už vieme, že Belle je v skutočnosti mladá vedkyňa, odborníčka na detskú rakovinu Brooke Magnantiová. Pôvodom Američanka si účtovala tristo libier na hodinu, aby si mohla dovoliť doktorandské štúdium.

Odhalenie pochopiteľne vyvolalo búrku debát, v ktorých sa dostatočne vybúrili moralisti aj voľnomyšlienkári. Treba povedať, že mnohé z ich argumentov o tom, že Belle, vlastne Brooke, na jednej strane rozbila mýty o prostitútkach ako narkomankách alebo ženách unesených z moldavských dedín, ale na druhej strane mohla svojimi príbehmi vzbudiť ilúziu, že predávať svoje telo za peniaze je neškodná zábavka.

Najšokujúcejšie na celom prípade však vôbec nie je to, že mladá inteligentná žena sa dala na prostitúciu, aj keď nie pouličnú, ale to, že sa spoločnosť dopracovala do štádia, v ktorom je dosiahnutie vzdelania natoľko náročnou finančnou investíciou, že si študentka v istom bode povie: „Kašlem na zháňanie štipendií, radšej budem spávať s boháčmi.“ Predsa len je to rýchlejší zdroj peňazí ako predávať hamburgery v McDonalde.

Keďže priemerný dlh britských študentov po skončení bakalárskeho štúdia sa blíži k dvadsaťtisíc librám, Brooke určite nie je sama, kto sa k nemu odhodlal. A to v krajine, kde sa svojho času Tony Blair inšpiroval Leninom a za tri priority svojej vlády vyhlásil vzdelávanie, vzdelávanie a vzdelávanie. Nie je celkom jasné, či si jeho financovanie predstavoval práve takto.

Nerobme si však ilúzie, že na Slovensku sa niečo podobné nedeje. Síce sú známejšie historky o tom, ako si študentky „vykefovali dvojku“, ale kamarátka mi spomínala, že raz sa v Bratislave dala do reči s mladou študentkou, ktorá sa jej priznala, že si na školu zarába prostitúciou. Rozdiel medzi Slovenskom a Britániou je teda len v tom, že Slovenka o tom ešte nenapísala bestseller.