Recyklácia

Opäť raz došlo k presúvaniu vecí a na hromádke nepotrebných kníh skončili asi dve stovky. Kritérium pritom nebolo prísne - stačila 10-percentná šanca, že by som ich ešte niekedy čítal. Najpohodlnejším spôsobom, ako sa ich zbaviť, sa zdalo pozvať pár známych a knihy rozdať. V ten deň prichádzali postupne a všetci krivili nos nad tým, aké neuveriteľné hlúposti na tej kope sú. Každý si ale vybral okolo päť kníh s presvedčením, že na hromade už nič zaujímavé nezostalo. Rovnako presvedčený bol každý, čo po ňom nasledoval. Paradoxom bolo, že najviac si vybrali poslední dvaja, asi po desať kníh. Bohužiaľ ani to nepomohlo a kopa sa zmenšila iba o tretinu.

V krajine, kde trochu lepšie funguje recyklácia kníh ako u nás, to ľudia majú jednoduchšie. Najľahšie je ich odniesť nejakej charitatívnej organizácii typu Oxfam, ktorá má predajne po celej Británii. Ľudia im darujú staré knihy či oblečenie a z predaja platia nájom a podporujú ľudí v núdzi po celom svete. Toto riešenie som už viackrát spomínal známym z tretieho sektora, ale žiadna podobná sieť sa u nás neobjavila. Namiesto toho k nám prišla Humana a jej kontajnery na staré oblečenie. Tvária sa ušľachtilo, bohužiaľ to celé zaváňa podvodom, keď nie všetko ide na bohumilé účely. Novinár oslovený v reportáži televízie Fox dokonca tvrdí, že v podstate ide o medzinárodný organizovaný zločin.

Kedysi boli miestom, kde sa dalo zbaviť starých kníh antikvariáty, tie sú ale preplnené a čoraz viac si vyberajú. Dávno sú preč časy, keď knihy predávali za dvojnásobok nákupnej ceny, dnes chcú kupovať lacnejšie a predávať drahšie. Výsledok je nehybnosť.

V posledných rokoch sa rozmnožili aspoň knižnice, ktoré raz za rok robia burzy - knihy prinesiete zadarmo, predávajú sa za symoblickú cenu a zisk ide na nákup nových titulov či na knižnicu pre slabozrakých. Problém je, že sa mnohí nesťahujeme iba raz do roka a raz do roka nemávame pocit, že sa nám toho doma nakopilo akosi priveľa.