Sedliak v meste

Európski výrobcovia mlieka si totiž vyhradili takmer celý Luxemburg na demonštráciu. Sťažujú sa na poklesy cien a samozrejme pýtajú dotácie. Tristo traktorov zatarasilo cesty, tri tisícky demonštrantov sa snažilo dokričať do konferenčnej miestnosti, v ktorej zasadali ministri poľnohospodárstva, a nechýbali ani transparenty karikujúce európsku komisárku Mariann Fischer-Boel. 

Všetko by bolo v poriadku. Demonštrácia bola nahlásená. Ulice ráno zívali prázdnotou, pretože mnohí pendleri si radšej predĺžili víkend akoby mali riskovať tri hodiny v kolóne traktorov. Policajné hliadky hlásili, že majú všetko pod kontrolou. Zjavne aj horiace pneumatiky, vzduchom poletujúce vajíčka, plienenie obchodov, vylievanie mlieka do fontán či vstupy do budov zahádzané slamou. Veď napokon – sedliaci prišli do mesta.

Právo zhromažďovania a právo verejne vyjadriť svoj názor sú bezpochyby našej spoločnosti vzácne a zaslúžia si ochranu. Ak je však výsledkom ich uplatňovania v praxi ničenie cudzieho majetku, porušovanie zákonov a najmä obmedzovanie osobnej slobody ostatných, ktorí majú tú smolu, že sa rozzúreným pestovateľom a chovateľom pripletú do cesty, to už tak celkom v poriadku nie je. Nekončí sa moja sloboda tam, kde začína sloboda druhého? Najmä takého, o ktorého peniaze vlastne žiadam?

V každom prípade by producenti mlieka možno urobili lepšie, keby sa aspoň zamysleli nad tým, či za poklesom jeho ceny nestojí okrem krízy a systému kvót, napríklad aj pokles dopytu. Reklamy na mlieko by boli iste príjemnejším výletom do detstva než niekoľko hodín strávených v kolóne trúbiacich traktorov.