Shakespeare-Li a zmysel pre originál

V Číne sa rozšírila imitácia „značkového“ internetového vyhľadávača. Cestovný poriadok z Pekingu do Šanghaja a vládne materiály o úlohách čínskeho ľudu si surfer nájde cez Goojje. O zneužitie svojej značky sa má obávať aj Youtube a dokonca i hit posledných sezón – Facebook.

Nie je to vlastne úspech našej civilizačnej misie? Informačná spoločnosť západného typu vyviezla do ázijského megasveta internetovú tvorivosť. V tomto prípade je síce celý nápad vedľajším produktom cenzúry, ale takémuto plagiátorstvu nechýba čaro.

Na čínskych športoviskách či divadlách sú vraj menšie sedačky, nečudo, veď aj obyvatelia sú menší. Prečo by internetový vyhľadávač nemohol byť skromnejší, trochu asketický, aby niekomu z presýtenia informáciami nezabehlo?

Celý internet je virtuálnym bludiskom klonovaných informácií. Aj s pravým vyhľadávačom je cesta ním neistá a nedôvera je namieste. Inak to v takomto svete ani nemôže byť. Napriek tomu si pluralitné, slobodné a navýsosť demokratické médium nikomu nedáme vziať.

Jean Baudrillard hovorí, že v masmediálnej kultúre originál ani nikdy neexistoval. Ďalší teoretici varujú pred dátovým smogom, lebo dnes takmer každý môže pridávať informácie. Zložitou otázkou je, ako to obmedziť. Veľkým oblúkom sa dostávame k túžbe po nejakom druhu cenzúry, a čínski súdruhovia podnikajúci v infobiznise sú už pred nami.

Vybrať zrakom kvalitné tričko sa dá natrénovať. Aj značková vôňa je pre vycvičený nos nefalšovateľná. S informáciami je to ťažšie. Spozornieme až vtedy, keď nám Goojje a možno aj pravý Google vyhodí odpovede na klasikov literatúry a myslenia: Shakespeare-Li a Lao-Tse-Kant.