Slovenská otvorenosť

Toto všetko - spolu až 54 faktorov – posudzovala vo svojom najnovšom výskume Britská rada v snahe identifikovať „najotvorenejšie“ mesto na svete. Po dlhom hútaní a dumaní zostavila rebríček 25 miest, v ktorých je cudzincom sveta žiť.

Nie veľmi prekvapivo si víťaznú trofej odniesol Londýn. Zdá sa, že toto veľkomesto má skutočne schopnosť prilákať a udržať si širokú talentovanú a vzdelanú medzinárodnú populáciu. S ľahkosťou porazil svojich historických rivalov New York, Toronto, Dublin a Los Angeles, ktoré sa však všetky umiestnili v prvej päťke.

Poďme však bližšie domov. Ktoré mesto z bývalého východného bloku by mohlo konkurovať týmto kozmopolitným mamutom a obsadiť čestné miesto v Top 25? Máme my tu na pláňach bývalej Varšavskej zmluvy perlu hodnú povšimnutia? Žeby si trúfla stovežatá Praha? Alebo historická Budapešť? Hrdá Moskva? Či nebodaj, (tajne dúfajúc so zatajeným dychom), krásavica na Dunaji, Bratislava?

Milí čitatelia, nie. Ani jedno z týchto miest sa zdá nemôže porovnávať s mestom, ktoré v rebríčku na čestnom 21. mieste (tesne za čínskym Pekingom) predstavuje najväčší príspevok strednej a východnej Európy k medzinárodnej otvorenosti, milosti, akceptácii a láskavosti k imigrantom. Pretože túto trofej si hrdo odniesla... Nitra.

Ani mne nie je úplne jasné, ako sme to dokázali. Množstvom medzinárodných škôl ani liberálnou imigračnou politikou to asi nebude. Akceptáciou a láskou domácich k zahraničnej pracovnej sile asi taktiež nie. Ako hútam, tak hútam, kde je ten pes zakopaný, netuším. Očaril výskumníkov vrelý úsmev našich švárnych dievčin? A či ich Mestský úrad tak dlho pálenkou a žinčicou hostil, až inej možnosti nebolo?

Tak či onak, Nitra si hrdo omotala šerpu otvorenosti okolo svojho mena ja som na ňu veľmi hrdá. Veď ktoré iné mesto ako to, v ktorom môj otec Slovák zo Žitného ostrova spoznal moju matku maďarskú Východniarku od Kráľovského Chlmca, si zaslúži takúto ctenú trofej? Tak teda dvíham čašu - na úspešných Nitranov. A o rok to tomu Pekingu poriadne natrite!