Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Tomáš Mrva
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Martin Búr
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Miriam Novanská
 
Martin Búr
 
Miriam Novanská
 
Martin Búr
 
Tomáš Mrva
 
Martin Búr
 
Zuzana Demjánová
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Martin Búr
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Martin Búr
 
Miriam Novanská
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Miriam Novanská
 
Tomáš Mrva
 
Martin Búr
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Miriam Novanská
 
Zuzana Demjánová
 
Tomáš Mrva
 
Martin Búr
 
Tomáš Mrva

Smrť ako voľba

Máme právo zomrieť v čase a spôsobom, ktorý si sami zvolíme? Je správne požadovať aby vlády a súdy zlegalizovali asistované samovraždy, a to nielen pre smrteľne chorých pacientov?

V nedávnej ankete vo Veľkej Británii až 66% opýtaných súhlasilo s tým, aby bola asistovaná samovražda legálnou voľbou pre tých, ktorí chcú dobrovoľne odísť z tohto sveta a požadovali beztrestnosť pre tých, ktorí im budú s ich posledným želaním vypomáhať, či stáť po ich boku v tom osudnom okamihu.

Čoraz viac ľudí sa vyberá cestou asistovanej samovraždy. Kontroverzný čin, ktorý bol doteraz tolerovaný iba pre smrteľne chorých pacientov, ktorí chceli uniknúť poslednej, extrémne bolestivej a krutej fáze svojej choroby, sa zrazu dostáva do popredia ako voľba pre tých, ktorí chcú jednoducho uniknúť dlhému, pomalému a nedôstojnému úpadku fyzických, či mentálnych síl spojeného so starobou, či život priamo neohrozujúcou chorobou.

Najčastejším dôvodom pre asistovanú samovraždu okrem smrteľnej choroby býva práve staroba. Nedávno médiá informovali o 84-ročnej babičke, ktorú okrem bolestivej artritídy netrápili žiadne iné problémy, ale napriek tomu chcela uniknúť dlhému trápeniu, ktoré prináša so sebou staroba. Rozhodla sa odísť z tohto sveta v čase, ktorý si vybrala sama, dôstojne a so štýlom. Večer pred smrťou povečerala s priateľmi v luxusnej reštaurácii a na kliniku cestovala v luxusnej limuzíne – 15 minút pred podaním drogy si ešte nechala spraviť manikúru.

Tvrdila, že umiera šťastná a spokojná, pri plnom vedomí. Sama v práci pomáhala starým ľuďom, ktorí žili sami – a práve príklady predĺženého trápenia a čakania na smrť ju utvrdili v tom, že to nie je cesta, ktorou sa chce vybrať.

Najkontroverznejšie budú vždy asi prípady mladých ľudí. Doteraz sú vyšetrovaní rodičia 23-ročného hráča ragby, ktorý bol po nešťastnom úraze na tréningu ochrnutý od krku nadol. Sám sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal zobrať si život – podarilo sa mu to napokon iba zariadením asistovanej samovraždy vo Švajčiarsku s pomocou jeho rodičov.

Jeho smrť, akokoľvek tragická v jeho veku, bola pre jeho rodinu ukončením dlhého trápenia ich syna, ktorý sa cítil byť väzňom vo vlastnom tele a zúfalo hľadal spôsob ako sa znova oslobodiť. Ako katastrofálne musí trpieť vaše dieťa, ako veľmi musí nenávidieť svoju existenciu, aby ste zdvihli telefón a začali vytáčať číslo na Dignitas, švajčiarsku kliniku, ktorá ponúka služby aj cudzincom? Neviem si ani len predstaviť také rozhodnutie.

Môžeme diskutovať koľko len chceme, nakoniec je to vždy len otázka možnosti voľby. Naše vlastné narodenie nebolo našou voľbou - prišli sme na svet rozhodnutím niekoho iného. Nemali by sme mať aspoň pri otázke, ako a kedy odídeme z tohto sveta možnosť slobodnej voľby?

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia