Solidarita, to hnusné slovo
Pred rokmi sa na tej téme popálila Hillary Clintonová, dnes veľmi podobne narazil Barack Obama. Aj keď takmer dve tretiny Američanov podporujú zmenu v zdravotnom poistení, farmaceutická lobby a konzervatívci dokázali ovládnuť verejný priestor svojou kritikou.
Vyše štyridsať miliónov Američanov prepadlo cez systém a nemá zdravotné poistenie, Obamove návrhy na zdravotníctvo pre všetkých to však asi nezmenia. Už teraz mu výrazne klesla popularita a opozícia páli prekrútenými, ale dobre predanými faktami.
Američanov okrem iného strašia britským systémom. V Británii vás ošetria bez ohľadu na to, či do systému prispievate alebo nie. Britský model štátneho zdravotníctva vlani oslávil šesťdesiatku a napriek mnohým problémom funguje (aj keď menej efektívne ako trebárs v rovnako štedrom Francúzsku).
Myšlienka na jeho vytvorenie dostala konkrétnu podobu ešte počas vojny. Stál za ňou William Beveridge, ktorý ešte cez vojnu publikoval rozsiahlu správu o tom, aké reformy by sa mali urobiť a zdravotníctvo hralo kľúčovú úlohu. Za prvý mesiac sa predalo neuveriteľných 100 tisíc kópií a neskôr sa predalo ďalšieho pol milióna výtlačkov.
Na odbornú publikáciu vydanú štátom slušný úspech. Knihu cez vojnu distribuovali medzi britskými jednotkami, aby zdvihli ich morálku a britské bombardéry ju rozhadzovali ponad okupovanú Európu ako propagandu. Detailnú analýzu Beveridgovej správy našli po vojne aj v Hitlerovom bunkri. Písalo sa v nej, že je „lepšia než súčasný nemecký poistný systém v takmer všetkých bodoch.”
Týmto spôsobom otázku zdravotníctva po vojne vyriešili prakticky všetky európske krajiny. Američania hrdí na svoj kult úspešného jednotlivca sa z toho vysmievajú napriek tomu, že ich systém ignoruje vyše desať percent populácie. Iróniou je, že napriek tomu je drahší a podľa rebríčka Svetovej zdravotníckej organizácie menej kvalitný ako spomínaný britský.
“Krajina bojovala s Nemeckom preto, aby sa do nej nedostalo Gestapo a nie preto, aby sa mohol vybudovať nákladný sociálny štát,” sťažovali sa po vojne britskí priemyselníci. Niečoho podobného sa dnes obávajú aj ich americkí kolegovia. Len nedávno pritom príliš nenamietali, keď štát na záchranu krachujúcich bánk či automobiliek nalial do systému stovky miliárd dolárov. Solidarita s bohatými sa v ich hlavách volá kapitalizmus, solidarita s chudobnými komunizmus.


vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
