Sprejeri

Tento nápis sa pred Dušičkami objavil nastriekaný na kaplnke uprostred Ondrejského cintorína v centre hlavného mesta. Cez víkend sa tam objavili nielen ľudia so sviečkami, ale aj mestská polícia, záhadou je, kto tento text nastriekal. Je v úplnom rozpore s tým, čo sa zvyčajne strieka po cintorínoch, kde sa najčastejšie chodia realizovať fašisti. Tí sa minulý týždeň stretli aj pri odhaľovaní Masarykovej sochy na dunajskom nábreží, prišlo ich ale len pár a úplne zanikli medzi stovkami ľudí, ktorých zaujímala socha a nie ich názory.

Internetom rozposielali insitný historizujúci traktát o tom, ako Masaryk nemal rád Slovákov. Keby si dali tú námahu, mohli zistiť, že sám mal slovenské korene a do východnej časti Československa chodieval často a rád. Jeho koncept jedného československého národa mal hlavne politický zámer, mala sa ním prečísliť mnohomiliónová nemecká menšina.

Masaryk a Česi pre rozvoj Slovenska počas prvej republiky urobili veľmi veľa, to si však neuvedomujú ani skíni na nábreží ani naše politické elity. V tom sa nápis na cintoríne nemýli, naozaj ide o zakomplexovaných nacionalistov. Nezvyčajná forma, akou sa ozval inak umiernený tábor, vyvoláva rozporuplné reakcie, v každom prípade je dobre, že sa na cintorínoch objavuje nastriekané aj niečo iné ako hákové kríže.

Slovensko má veľký mindrák z toho, že bolo do veľkej miery pri zakladaní a budovaní prvej republiky odkázané na českú pomoc. Tú si bez mindrákov dodnes vážia na východ od nás, na území bývalej Podkarpatskej Rusi. Tie dve desaťročia, čo k nám patrili, tam dodnes patrí medzi bájne obdobia, keď sa všetko aspoň na chvíľu zlepšilo a Česi sú tam dodnes vnímaní ako spasitelia, ktorým história zabránila dokončiť ich bohumilé dielo. Na Slovensku sa k histórii pristupuje úplne inak – ak nám niekto pomohol, tvárime sa, že nám tým ublížil, ak sme niečo pobabrali sami, tvárime sa, že sa nič nestalo. Ukážková narcistická porucha vo vnímaní samých seba.