Superkanál
Takže už za spojenie Jednotky a Dvojky nebrojí len Richard Rybníček, ale aj súčasný riaditeľ televízie. Pozoruhodné, ako ľudia s úplne inou motiváciou dospejú k tomu istému geniálnemu riešeniu.
U riaditeľa Nižňanského je motivácia celkom čitateľná. Je to babrák, počas ktorého sa televízia o nič nezlepšila, akurát sa zadĺžila. Teraz by si to rád uľahčil a šéfovanie len jednému hlavnému kanálu vyzerá pre neho sexi.
Menej čitateľná motivácia je u Richarda Rybníčka. Najmä keď sa jeho argumentácia, že STV jednoducho nedokáže zaplniť dva kanály zmysluplným programom, objavila až potom, čo už nebol riaditeľom. Práve jemu sa napriek všetkým výhradám televíziu podarilo zlepšiť a hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Teraz, keď je ekonomika (s dočasným výkyvom počas krízy) silnejšia, to zrazu nie je možné. Skôr než racionálne argumenty u Rybníčka na povrch preráža typická zatrpknutosť, ktorú pociťuje voči projektom, na ktorých už viac nemá vplyv.
Podstatnejšie, než motivácia spomínaných pánov je to, ako by STV po zlúčení prvých dvoch programov vyzerala. Čo by teda vysielal nový superkanál, z ktorého vzniku by sa najviac potešila Markíza a Jojka? Úplne by im asi prestal konkurovať, pretože by konečne vypadli príšernosti ako Drišľakoviny, ale menej miesta by sa našlo aj pre eurotrash v podobe béčkových a céčkovch filmov, aké vysiela Jednotka v hlavnom čase. Zároveň by ale bolo aj menej miesta na programy, ktoré vysiela Dvojka, teda dokumenty a klubové filmy. Mimochodom, práve vďaka nim si STV aspoň trochu zachraňuje tvár aj v súčasnosti.
Ako dobre vieme, vznik športovej Trojky nezabránil tomu, aby sme sa na prvých dvoch kanáloch zbavili športu a ten by sa určite objavoval aj na novom superkanáli. K tomu by sa tam museli zmestiť všetky národnostné, náboženské, vojenské a iné magazíny, ktoré na verejnoprávnej televízii patria k povinnej jazde.
Zmysluplnejšie než zlučovanie nezlúčiteľného bude vyhodiť Nižňanského, nájsť nového a nezatrpknutého Rybníčka a skúsiť dotiahnuť profiláciu Jednotky a Dvojky do konca. V prvom prípade vyhodiť úplný odpad (ak sú to naozaj tak úšpešné programy, nech si ich vysielajú komerčné televízie), v druhom si konenčne všimnúť aj domácu či české tvorbu, čo platí najmä v prípade dokumentov, ktorých množstvo a úroveň už dávno predstihli hranú tvorbu.
Superkanál by bol len mačkopes a predposledným krokom k vlhkému snu extrémistov, ktorí by najradšj zrušili celú STV. Koncept verejnoprávnej televízie nie je chorý, choré je iba to, akým spôsobom ho napĺňame.


vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
