Sviatok tichej menšiny

Život v praváckom svete však môže byť občas nepohodlný, najmä keď si zoberieme do rúk otvárače konzerv alebo nožnice, ktoré sú nastavené pre pravákov. Dnes sa už našťastie dajú kúpiť aj ľavácke verzie, ale predajcovia ich považujú za akési prémiové produkty, takže zvyčajne stoja viac ako bežné výrobky. Zvláštna daň za genetickú lotériu.

Možno sme si aj sami na vine, keď na seba viac neupozorňujeme. Nielenže som nikdy nepočul o nejakej ľaváckej demonštrácii alebo protestnej hladovke, ale predpokladám, že väčšina ani netuší, že 13. august je medzinárodný deň ľavákov. Iné, oveľa menej početné menšiny, na seba upozorňujú oveľa hlasnejšie.

Tým však občas ide o život alebo vlastné zdravie. Nás aspoň prestali v školách mlátiť po rukách, ak píšeme ľavou rukou a oslobodili nás od používania atramentových pier. Ale stále sme sa nedostali do vyššej fázy osvietenstva, keď budú na základných školách učiť písať ľavákov tak, aby si pri tom nekrivili zápästia.

Staré stereotypy a mýty o ľavákoch však v spoločnosti stále pretrvávajú. Pred pár rokmi mi bývalá poslankyňa KSS a prezidentská kandidátka Dagmar Bollová s kamennou tvárou tvrdila, že ľaváctvo je duševná porucha. V novinách sa okrem toho dočítate aj to, že ľaváci umierajú mladší, alebo viac trpia schizofréniou. Všetko sú to nezmysly.

Tu však musíme priznať farbu a rozptýliť lichotivý mýtus o tom, že ľaváci sú inteligentnejší ako praváci. Nie sú. Zatiaľ sa uskutočnili len dve veľké štúdie porovnávajúce IQ ľavákov a pravákov a výsledkom bolo, že ľaváci mali priemerné skóre o pol bodu nižšie. Je to menej ako štatistická odchýlka, takže praktický rozdiel je v podstate nulový.

No a zo zoznamu údajných slávnych ľavákov ani Einstein ani Picasso nimi neboli, čo si možno veľmi ľahko overiť pohľadom na desiatky dostupných fotiek, napríklad tej, kde hrá Einstein na husliach.