Talent pána Larssona

Knihy sú tiež súčasťou lifestylu a veľkej ilúzie o potrebe vlastniť veci (je pravdepodobne márne presviedčať sa o opaku). Čítanie je, aspoň podľa dievčenských magazínov, aspoň na chvíľu opäť trendom a z „krásnych kníh “ či coffee table books sa stali luxusné interiérové doplnky (zakúpiteľné v cene od 12 do 2000 dolárov).

Najnovším obľúbeným typom knihy v USA je však „kniha podpultová“. Obyvatelia New Yorku, ktorí sú zvyknutí na to, že v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu kúpia takmer všetko v okruhu niekoľkých ulíc od svojho bytu, sa začali pred niekoľkými týždňami zapisovať do poradovníka v malých kníhkupectvách, len aby si mohli prečítať/darovať knihu.

Tým vytúženým kusom je záverečný diel trilógie Stiega Larssona, ktorý viac ako trilerovou zápletkou čitateľov upútal hlavnými predstaviteľmi – novinárom Michaelom Blomkvistom a nekonformnou hackerkou Liz Salanderovou. V Amerike vyšiel prvý diel pred niekoľkými rokmi a druhá časť prišla do kníhkupectiev len toto leto. Vzápätí sa dostala na prvé miesto v rebríčku bestsellerov, hoci preklady v USA nebývajú obyčajne také populárne. Larsson bol vlastne prvým cudzincom za posledných 25 rokov, ktorému sa to podarilo. Naposledy takýto úspech zažil Umberto Eco s románom Meno ruže.

Vydanie záverečného dielu sa v USA pripravuje až na koniec mája 2010, v angličtine však už kniha vyšla vo Veľkej Británii. Kníhkupci ju teda začali dovážať v malých množstvách, prípadne ich predavači objednávajú priamo z britského Amazonu. Je nutné podotknúť, že koniec druhej časti je otvorený, a čitatelia nie sú ochotní čakať a za svoju zvedavosť sú ochotní aj zaplatiť – 40 aj 45 dolárov. Za román. Ilúzia je dokonalá. Kto vlastne povedal, že ľudia nechcú kupovať knihy?