Tringelt

Prvé týždne po zavedení eura takmer skolabovali niektoré sektory služieb, najmä tie odkázané na tringelty. Čašníci či roznášači pizze hovorili, ako zrazu nedostávajú žiadne peniaze navyše a zo dňa na deň sa prepadli pod hranicu oficiálnej chudoby.

Malo to jednoduchú príčinu, bežný človek má veľmi obmedzené matematické schopnosti. Vypočítanie tringeltu je zložitý matematický úkon, zohľadňuje sa v ňom cena tovaru, rýchlosť a príjemnosť služby, kultúrna tradícia, vlastná finančná situácia, momentálna nálada a kopa ďalších faktorov.

Na toto počítanie zrazu nezostali voľné duševné sily, všetko išlo na preratúvanie toho, či za obed, kávu alebo nejakú službu neplatíme priveľa. Na určenie tringeltu už nezostali sily, to sa však po čase zmenilo. Ak môžem súdiť podľa seba, od zavedenia eura som oveľa štedrejší, čo zrejme platí pre väčšinu z nás. Ani čašníci sa už tak nesťažujú.

Oveľa dôležitejšie je, že sa vďaka euru ľudia naučili dať tringelt sami sebe. Míňanie je veľmi príjemné a ceny v eurách nevyzerajú tak zle ako v korunách. Aj obedné menu v trochu lepšej reštaurácii za päť eur vyzerá znesiteľne, no stopäťdesiat korún by som za niečo také v živote nedal. Trinásť eur za primerane hrubú knihu ešte znie znesiteľne, zatiaľ čo ekvivalent v korunách vyzeral hrozivo.

So starou menou sme boli už príliš úzko zrastení, každý sa cítil ako odborník, finančný fachidiot bez fantázie. Euro bolo pre všetkých novou šancou urobiť si iný, o niečo voľnejší, či až anarchický vzťah k peniazom. Pár osobných bankrotov a exekúcií je prijateľnou cenou za to, že sa môžeme striasť finančnej úzkosti. A okrem toho sme sa striasli rečí o tom, koľko halierov stál rožok za socializmu. Dominantná téma posledných dvoch desaťročí skončila v historickom prepadlisku.