Týždeň žien

Je dosť zvláštne, že niečo také aj na začiatku 21. storočia považujeme za výnimočnú udalosť, ale kto by pred 50 rokmi povedal že v Bielom dome zasadne skôr (polovičný) černoch ako žena. Na druhej strane treba priznať, že samotná účasť žien v politike nie je zárukou zmeny.

Ak sa pozrieme na príklady doterajších ženských prezidentiek a predsedníčok vlád, tak v ich krokoch nájdeme len málo ženskosti, empatie, solidarity a iných vlastností, po ktorých často volajú tí, ktorí chcú, aby ženy zohrávali v politike významnejšiu úlohu. Realita je však taká, že aby vydržali údery ostrými lakťami od mužských protivníkov, tak sa z nich stávajú „tvrďasky“ s presne takými istými metódami.

Margaret Thatcherová, ktorej prezývka „železná lady“ sa spomenie takmer pri každej novej úspešnej političke, zostáva ikonou konzervatívcov a ekonomických liberálov, ale na severe Anglicka, v Škótsku alebo Walese ju nenávidia za to, ako tam zlikvidovala priemysel. Konzervatívni kandidáti sú v mnohých týchto oblastiach stále nezvoliteľní a ešte dlho to tak zostane.

Prvá moslimská premiérka na svete Bénazír Bhuttová viedla jednu z najskorumpovanejších vlád Pakistanu, a to je v miestnych pomeroch naozaj výkon. Politike v Bangladéši už niekoľko rokov dominujú dve ženy, ale obidve boli svojho času zatknuté pre korupciu. India sa právom hrdí titulom najväčšej demokracie na svete, ale bolo to práve počas vlády Indíry Gándhíovej, keď na 19 mesiacov platil v krajine výnimočný stav. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Bilancia o nič lepšia ako u mužov.

Najnovšia prezývka našej budúcej premiérky, tatranská tigrica, tiež nedáva veľkú nádej, že by sme sa popri ženách v politike dočkali konečne aj ženskosti.