Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Ľubomír Jaško
 
Tomáš Mrva
 
Ján Gregor
 
Tomáš Mrva
 
Tomáš Mrva

Ukrižovanie pre najmenších

Trojročné dievčatko jazdí po byte na plastovej motorke a vykrikuje „Ukrižuj ho, ukrižuj ho!“ To je jeden z výsledkov experimentu, podľa ktorého sú sestričky v kresťanskej škôlke starostlivejšie ako inde, takže to dieťaťu môže iba prospieť.

Pred Veľkou nocou si neodpustili malým deťom rozprávať detaily Kristovho ukrižovania, s jednou výnimkou pri tom všetky deti plakali a nechcem vedieť, čo sa im v noci snívalo.

Na ten symbol sme si už všetci dávno zvykli, muž pribitý na kríž je pritom dosť surový výjav z dejín. Zo všetkých náboženstviev kresťanstvo zašlo najďalej a napriek možným výhradám sa mu to vyplatilo, tento symbol je nezameniteľný a aj keď jeho posolstvo môže otupieť, stále je silné.

Keby sa ukrižovaný Ježiš vnímal ako značka a mala by sa vyčísliť jeho trhová cena, zrejme by to bola čiastka prevyšujúca hrubý domáci produkt niektorej z veľkých krajín. Nikto ho takto nebude vyčísľovať, pretože nie je na predaj, podobne ako napríklad portrét Mony Lisy, ktorého cena by sa podľa odborníkov mohla pohybovať v miliardách dolárov. A pritom to je iba obraz ženy, o ktorej pôvode sa stále špekuluje.

Špekuluje sa aj o Kristovi a samotnom ukrižovaní, vedú sa debaty teologické ale aj anatomické, najčastejšie o tom, či klince išli cez dlane, ako to zobrazuje väčšina obrazov a sôch, alebo cez zápästia, ako bolo vtedajším zvykom, pretože je to praktickejšie (priklincovaná dlaň sa môže váhou tela pretrhnúť).

Kresťanstvo si svoj symbol stráži, má však problém, keď treba krvavé historky rozprávať deťom v škôlkach či malým školákom na hodinách náboženstva. Rodičia so záujmom a často aj so zdesením vyzvedajú, ako ich ratolesti pochopili pribíjanie na kríž, pri preberaní Desatora zasa vyzvedajú, ako im vysvetľovali význam slov nezosmilníš či nepožiadaš manželku blížneho svojho.

Dieťa do istého veku vôbec nie je schopné chápať smrť, rozprávať mu sadistické príbehy spred dvetisíc rokov je trochu necitlivé a zároveň asi aj zbytočné. Dospelý človek má už hierarchiu príbehov a ak je veriaci, tento stojí veľmi vysoko. Dieťa rozmýšľa úplne inak, toto je len ďalšia príhoda stojaca vedľa mnohých iných rozprávkových príhod. Rozprávanie strašidelných príbehov by bolo lepšie odložiť na vek, keď je už isté, že sa ich poslucháč po ich vypočutí ráno neprebudí v mokrej posteli.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných [7] 30 dní

Najčítanejšie články

Inzercia